Hlavným zdrojom informácií o tom, ako vyzeral Jeruzalem v čase 1. stor. po Kr. máme predovšetkým od židovského historika Jozefa Flávia. Ten vo svojom diele Židovská vojna veľmi podrobne opisuje vtedajšie mesto. Srdcom mesta bol chrám s rozsiahlym chrámovým nádvorím. Prvý chrám dal postaviť kráľ Šalamún v 10. stor. Po jeho zničení babylonskými vojskami bol opäť postavený a posvätený v roku 515 pred Kr. Za vlády Herodesa Veľkého (37-4 pred Kr.) bolo predovšetkým chrámové nádvorie podstatne rozšírené. Práve toto obdobie zachytáva model Jeruzalema. Chrám a mesto zničili Rimania v roku 70 po Kr.
Bývalú veľkosť chrámu je možné vnímať ešte aj dnes, keďže na jeho mieste stoja mešity - Dom skaly a Al-Aksa. Odborníci predpokladajú, že chrámové nádvorie malo veľké rozmery približne 420 x 380 metrov.
Samotný chrám mal niekoľko nádvorí. To najväčšie bolo nádvorie pohanov. Potom menšie vnútorné nádvorie bolo pre Židov, kam žiadna osoba nežidovského pôvodu po trestom smrti nemohla vstúpiť. Ešte aj toto vnútorné nádvorie sa delilo na časť, kam mohli vstúpiť iba muži a potom už len kňazi.
Srdcom celého komplexu bola Svätyňa. Skladala sa z troch častí: Predsieň, Svätyňa a Svätyňa svätých. V Svätyni sa nachádzali oltáre predkladaných chlebov, sedemramenný svietnik a kadidlový oltár. Svätyňa svätých bola za čias Ježiša Krista prázdna! Totiž po zničení chrámu babylonskými vojskami zmizla aj Archa zmluvy, ktorá obsahovala kamenné tabule Desatora. Archu údajne ukryl pred zničením prorok Jeremiáš, ale je viac pravdepodobné, že zhorela pri plienení Babylončanov. Do Svätyne svätých mohol vstúpiť iba veľkňaz a aj to len raz do roka na Deň zmierenia – Yom kippur.
Na severozápadnej strane sa nachádzala pevnosť Antónia. Dal ju postaviť Herodes Veľký a pomenoval po Markovi Antóniovi. To bolo ešte v čase, keď bol jeho spojencom. Herodes, keď videl, že Antóniova pozícia slabne, šikovne preskočil k Oktaviánovi, z ktorého sa roku 29 pred Kr. stal prvý rímsky cisár Oktaviánus Augustus. Neskôr pevnosť využívali rímski prokurátori a teda aj Poncius Pilát, ktorý pravdepodobne na tomto mieste poslal Ježiša na smrť.
Model zachytáva aj tri múry mesta Jeruzalem, ktoré sa rozširovali postupne, ako sa rozrastalo mesto. Ten tretí - posledný múr nemal dlhé trvanie. Bol dokončený krátko pred židovskou vzburou v roku 66 po Kr.
