Cirkev ako účastníčka „talkshow"

V posledných rokoch najväčším úspechom pre moderátora (a teda televíziu, ktorú predstavuje) bolo získať do priamej konfrontácie politikov zo špičky politického rebríčka. Povedané jednoducho: O diskusiu medzi rádovými poslancami je vždy malý záujem a pred blížiacimi sa voľbami ešte menší. V súčasnosti však sledujeme nový marketingový ťah, s ktorým prišli súkromné televízie a môžeme očakávať, že budú narastať. Partnerom v diskusnej relácii už nie je politický oponent, ale predstaviteľ cirkvi, najlepšie Katolíckej cirkvi. Snahy televízie zvýšiť svoju popularitu a sledovanosť sú pochopiteľné. Menej pochopiteľná je však už účasť cirkevných predstaviteľov na tomto druhu diskusných relácií. Jasne treba povedať, že v demokratickej spoločnosti každý, teda aj predstaviteľ cirkvi, má právo vyjadriť sa k celospoločenským otázkam. Každá minca má však dve strany.Televízne relácie typu „talkshow" fungujú na spôsob bulváru a nevytvárajú možnosti seriózne rozprávať o vážnych témach v dostatočnom časovom priestore. Ich cieľom, ako už názov hovorí, je pobaviť diváka, urobiť „šou." Cirkev sa však neriadi pravidlami trhu, sledovanosti alebo rebríčkom popularity. Vždy, keď podľahne tejto predstave a nechá sa vtiahnúť do „šou", stáva sa predmetom výsmechu behom tých pár sekúnd, ktoré jej moderátor poskytne na vyjadrenie. Nikto nečaká a ani nechce od cirkevných predstaviteľov, že urobia zo seba zábavný lunapark. Práve naopak, očakáva sa, že si zachovajú otvorenosť, a zároveň serióznosť. K tomu je potrebné, aby sa k spoločenským témam vyjadrovali, a to spôsobom jasným a ľuďom zrozumiteľným, ale nie vždy, všade a za každú cenu.