Chaos na ministerstve hospodárstva ešte viac dokresľujú posledné vyhlásenia, podľa ktorých ministerskí úradníci údajne nemali žiadne informácie o súkromných aktivitách vlastného šéfa v kauze akcií Transpetrolu. Rusko sa bráni, že išlo o „diskrétne formy rokovania." O minimálne politickej zodpovednosti exministra Ruska niet pochýb. Natíska sa však otázka, či koaliční partneri skutočne nevedeli o súkromných podnikateľských aktivitách ich bývalého kolegu vo vláde. Nevedeli alebo nechceli vedieť? Aký účel potom plní krížna kontrola za pomoci štátnych tajomníkov nominovaných za inú stranu než jednotliví ministri? Načo slúžia rokovania ekonomických ministrov, rokovanie celej vlády a zasadanie koaličnej rady? V súvislosti s výstavbou závodu KIA vykupovanie pozemkov malo byť dokončené už v auguste 2004. V rokovaniach o akciách Transpetrolu neexistujú žiadne materiály už od februára 2005. K tomu všetkému minister financií Mikloš pridal vyhlásenie, že bývalý minister hospodárstva „dával investorom aj to, čo nechceli." Ak tieto informácie o (ne) fungovaní rezortu hospodárstva kolovali v samotnej vláde taký dlhý čas, politickú zodpovednosť nesú všetci traja koaliční partneri. Nad vyhláseniami, že vládna koalícia šla do odvolávania Ruska aj s tým rizikom, že príde o stranu ANO a padne vláda, sa dá len pousmiať. Odvolanie šéfa liberálov z ministerského postu až v septembri 2005 bolo nevyhnutným riešením v čase, keď sa nedalo ďalej udržať „diskrétne" mlčanie koalície pri prešlapoch exministra Ruska, ktorý „diskrétne" rokoval poza chrbát celej vlády.
