Hrdina Fico a teória ustavičného nepriateľa

Nová koalícia priniesla zmenu celkovej filozofie vládnutia a v tomto sa predvolebné obavy nadmieru naplnili. Súčasná vláda totiž znova oživila teóriu ustavičného nepriateľa. Do veľkej miery tomu napomohlo samotné povolebné zostavenie vlády, keď si SMER za svojich partnerov vybral HZDS a SNS. V rokoch 1994-1998 to boli práve tieto dve strany, ktoré celé vládnutie postavili na vytváraní nepriateľa. Európska únia, ktorá posielala demarše; NATO, ktoré nás nechcelo za svojho člena; opozícia, ktorá očierňovala v zahraničí; súkromné televízie, ktoré neobjektívne informovali; prezident, ktorý nebol lojálny atď., to všetko boli nepriatelia, ktorí škodili Slovensku. Róbert Fico so svojimi koaličnými partnermi veľmi rýchlo a úspešne oprášil túto teóriu, v ktorej hlavný hrdina ustavične zápasí s nepriateľmi. Monopoly, ktoré zdierajú ľudí; odborníci, ktorí príliš veľa zarábajú; Maďari, ktorí nás ohovárajú; verejnoprávna televízia, ktorá ignoruje úspechy vlády; predchádzajúca vláda, ktorá rozkrádala; eurosocialisti, ktorí sú v područí záujmových skupín; špeciálny súd, ktorý slabo pracuje a mnohí ďalší, to sú nepriatelia, s ktorými súčasná vláda počas prvých 100 dní zvádza boj.Nebezpečenstvo takého správania je v tom, že s chýbajúcimi argumentmi pribúda počet umelo vytvorených nepriateľov a so zhoršujúcimi výsledkami vládnutia rastie počet imaginárnych neprajníkov, až sa príde do štádia, keď každá kritika sa vyhlási za nepriateľstvo a opačný názor znamená, že človek nie je dostatočne lojálny. Príkladom je kritický rok 1998, keď pre vtedajšiu koalíciu boli všetci zlí,dokonca aj samotní voliči.Je len treba dúfať, že ďalšie roky nebudú návratom k roku 1998.