Jedna lastovička leto nerobí – ani v KDH

Napätie vo vnútri KDH tesne po parlamentných voľbách nebolo náhlou reakciou na nepodarenú predvolebnú kampaň a mizerný volebný výsledok. Skôr bolo logickým vyústením postupnej izolácie hnutia nielen v rámci vtedajšej vládnej koalície, ale predovšetkým vzdialenia sa od problémov ľudí. Rozhodnutie o jeden hlas ísť do koalície so stranou SMER nestálo na motivácii ponúknuť „lepšiu“ alternatívu voči súčasnej vládnej trojke, ale skôr na snahe utíšiť hlasy vlastných straníckych nominantov na regionálnej úrovni, ktorí z obavy o stratu pozícií na krajských a okresných úradoch „tlačili“ na predsedníctvo KDH vstúpiť do koalície s víťazom parlamentných volieb. Príchod Jána Čarnogurského spôsobil situáciu, keď sa v samotnom KDH otvorene hovorí nielen o skupine okolo Hrušovského a Palka, ale aj o tretej – okolo Čarnogurského. Jedna skupina je za spoluprácu so SMERom, druhá proti tomu, tretia s HZDS. Chýba už len taká, čo bude za spoluprácu s obidvoma. Namiesto zjednotenia prišlo ďalšie drobenie. Idea bývalého predsedu KDH vyviesť hnutie z izolácie je správna, len pochybné sú navrhnované spôsoby. Obmena predsedníctva po odchode už spomínaných „palkovcov“ je najlepším príkladom, že vo vedení KDH chýbajú nové tváre. Boli zvolení viac poslušní za tých menej poslušných, ale inak nič nové. Paradoxne práve komunálne voľby ukázali, že hnutie má potenciál a dostatok schopných ľudí, ktorí dokážu osloviť voličov a ktorí by priniesli nové idey, nové myslenie, nové pohľady. Bratislavský a trnavský kraj sú toho dôkazom. Teraz záleží už len od toho, či týchto ľudí hnutie dokáže „vytiahnuť“ do vrcholovej politiky alebo zostane pri úzkom a tvrdo uzavretom kruhu vyvolených. V takom prípade však „jedna lastovička leto nerobí“ a jeden „comeback“ nič nerieši.