Spomienka na Beslan

Hľadám na mape, kde sa toto mesto vlastne presne nachádza. Severné Osetsko, na úpätí Kaukazu, medzi Čierným a Kaspickým morom. Poriadna diaľka. O geografických miestach by som vedel niečo povedať, ale až do spomenutej udalosti som o Beslane nikdy nepočul. Mysľou mi prúdia myšlienky na tých ľudí. Vonku svieti slnko. Pôjdem sa prejsť, aspoň nachvíľu vypadnem nadýchať sa čerstvého vzduchu. Aj tých 331 zabitých by ho dnes dýchalo keby… Čo mám s tým ja spoločné a prečo ma to trápi? Možno práve preto, že dýchame ten istý vzduch a slnko na každého rovnako svieti. Spomeniem si na Kaukaz. Nie na hory, ale na tých, čo žili a žijú pod ním. Už rozumiem, prečo sa hovorí: „Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch." Ešte predtým však dám tento článok na blog. Možno v tých myšlienkach na Beslan neostanem sám.