V poslednom období sa táto univerzita na akademickom poli aktívne angažuje v tématike zrušenia trestu smrti. Aj z toho dôvodu rektor univerzity Renato Guarini pozval na slávnostné otvorenie akademického roka 2007-2008 pápeža Ratzingera, ako zástupcu inštitúcie, ktorá sa osobitným spôsobom zasadzuje za zrušenie trestu smrti a rešpektovanie ľudských práv. Navyše Ratzinger pôsobil dlhé roky ako vysokoškolský profesor. Okrem miestnych talianskych denníkov by asi začiatok akademického roka prebehol bez väčšieho záujmu, keby nebolo otvoreného listu, ktorého autorom bol už emeritný profesor Marcello Cini. Tento dnes 85 ročný odborník na teoretickú fyziku zaslal 14. novembra 2007 otvorený list rektorovi univerzity, v ktorom ho vyzval, aby odvolal pozvanie. K jeho výzve sa svojimi podpismi pridalo 67 profesorov z uvedenej univerzity, ktorí vyjadrili želanie: „V mene laicity vedy a kultúry a z úcty k tejto našej univerzite otvorenej pre učiteľov a študentov každého vyznania a každej ideológie žiadame, aby táto nevhodná udalosť bola zrušená.“ (In nome della laicità della scienza e della cultura e nel rispetto di questo nostro Ateneo aperto a docenti e studenti di ogni credo e di ogni ideologia, auspichiamo che l’incongruo evento possa ancora essere annullato) Výzva vyvolala reakcie niektorých študentov, ktorí sa rozhodli vyhlásiť antiklerikálny týždeň a obsadili rektorát univerzity. Vatikán 15. januára 2008, teda dva dni pred plánovanou akciou, zrušil návštevu pápeža Benedikta. V mene laicity vedy a kultúry sa hŕstka 67 vyučujúcich (celkový počet učiteľov je okolo 4500) na univerzite La Sapienza rozhodla umlčať svojho ex-kolegu - profesora Ratzingera, ktorý v rokoch 1951-1977 prednášal na nemeckých univerzitách v Bonne, Münsteri a v Tübingene. Neučil ani fyziku ani medicínu, ale teológiu. Musel však spĺňať tie isté podmienky, ktoré sa kladú na akéhokoľvek vysokoškolského profesora. Protestujúci učitelia sa rozhodli pre preventívnu cenzúru skôr, než by si svojho kolegu, hoci len bývalého, vypočuli. Úcta ku každému vyznaniu a ideológii, o ktorej sa vo výzve hovorí, nežiada súhlas s názorom oponenta ani vtedy nie, keď tým oponentom je pápež. Vyžaduje si však právo slobodne vyjadriť svoj názor aj vtedy, keď je to názor pápeža. O tom je skutočná laicita, na ktorú sa protestujúci odvolávali. Žiaľ, toto právo na slobodu slova a názoru bolo odoprené na univerzitnej pôde, ktorá má byť synonymom slobody, konfrontácie rozdielnych pohľadov na svet, miestom otvoreného a úprimného hľadania pravdy. Signatári výzvy vyčítali pápežovi jeho citát, ktorý ešte ako kardinál predniesol 15. marca 1990 na konferencii v Parme. Pápež vo svojom príhovore na konferencii citoval rakúskeho filozofa Paula Feyerabenda (1924-1994), ktorý sa na adresu procesu s Galileom Galileim vyjadril, že bol odôvodnený a správny. Úplne zreteľne uniklo pozornosti vysokoškolských pedagógov, že nešlo o pápežov výrok, ale o slová filozofa, ktoré pápež len citoval. Učitelia s najvyšším akademickým titulom odvolávajúci sa na kritéria vedy sa dopustili hrubého vedeckého prešľapu. Slová, ktoré vyriekol pred 18 rokmi kardinál Ratzinger, neboli vypovedané v skrytosti, dokonca asi o dva roky vyšli aj knižne bez povšimnutia profesorov rímskej La Sapienza. Niečo podobné už Benedikt XVI. zažil 12. septembra 2006 na univerzite v Regensburgu, keď nie jeho slová, ale citát byzantského panovníka Manuela II. si nesprávne vysvetlili moslimskí radikáli a rozpútali vlnu násilností. Aj vtedy bola ohrozená pápežova návšteva. Išlo o návštevu Turecka, ktorá sa však napokon uskutočnila a pápež počas nej predniesol niekoľko príhovorov v tejto moslimskej krajine. Teraz sa návšteva na pôde rímskej univerzity, ktorej zakladateľom bol Benediktov predchodca, pápež Bonifác VIII. v roku 1303, neuskutočnila kvôli radikalizmu falošného laicizmu. Aj laicizmus sa totiž môže stať totalitným, arogantným a slepým ako každá ideológia najmä vtedy, keď mu chýbajú argumenty a nahrádza ich démonizáciou napríklad aj náboženstva.
