Rozprávanie sa dotýka života obyèajných, jednoduchých ľudí, najmä dvoch súrodencov Dávida a Terezy . Ich existencia je silne ovplyvnená detstvom stráveným v malej rázovitej dedine Medovarky, ale najmä pôsobením ich matky, odloženej, zabudnutej ženy postupne prichádzajúcej o rozum pod vplyvom samoty, vlastnej introvertnosti a nešťastia.
Dej novely sa nerozvíja, nenapreduje, akoby stál na jednom mieste. Vynárajú sa v òom záblesky z minulosti, krátke epizódy z detských èias, zjavujúce sa v nechronologickom poradí, zdanlivo náhodne, tak, ako spomienky. V pozadí sa objavuje existencia a postupný zánik dediny Medovarky a paralelne život rómskej osady nazývanej rúbanisko, ktorá kontrastne s úpadkom rodného miesta postáv prejavuje životaschopnosť a expanziu. Z pôvodnej dediny a podobne i z rodného domu napokon zostane len "biele miesto", èi už na mape, alebo v srdciach hrdinov: "Aj tá cesta do dvoch rokov zarastie. O dva roky ju už nenájdete, o èo sa stavíte! V nových mapách už bude len biely fľak."
Matka Agáta – silný element v rozprávaní – je vykreslená s prvkami tajomna vyvolaného neschopnosťou komunikovať s okolím a taktiež jej chabými znalosťami o svete "vonku". Vníma iba svoj "malý svet", ktorého rozmery sa dajú ohranièiť rozlohou spomínanej dedinky, ba dokonca plotom obklopujúcim jej malý pozemok. Táto simplexná žena – trpiaca nespravodlivosťou života, proti ktorému sa však nikdy nedokázala postaviť, až nakoniec úplne rezignovala –, napokon zomiera tak, ako žila – nepoznaná, osamotená a nepochopená. Zostáva po nej iba denník vysvetľujúci málo z jej "záhadnej existencie". Obsahuje predovšetkým výmysly, praktické zápisky a úryvky z modlitieb, stáva sa však prostriedkom na evokáciu spomienok a vyvoláva potrebu odhaliť záhadu muža zakopaného niekde pri dome.
Podobne ako matka, aj jej deti sú konfrontované s protikladom veľkého a malého, "poznaného" sveta a najmä s neschopnosťou ovplyvniť jeho beh. Postupne však unikajú z jej podruèia, hľadajú si vlastnú cestu, po tom, èo sa vyrovnávajú so spomienkami.
Text Moniky Kompaníkovej – naplnený bezmocnosťou, dezilúziou a vnútorným osamotením indivídua vo "veľkom svete" – je príbehom, ktorý sa zameriava na duševné prežívanie postáv, ich pocitový svet a (ne)schopnosť vyrovnávať sa so skutočnosťou.
