Takzvané "turíčne" hnutia u nás nie sú veľmi známe, ale v Amerike spustili vlnu rozsiahlej duchovnej obnovy. Až takej, že od protestantov prešli a oslovili aj katolíkov. Týmto hnutím nežijú len dospelí, ale aj ich deti. A práve na ne sa zameriava dvojica režisérok Heidi Ewing a Rachel Grady. Strávili letné prázdniny s trojicou školopovinných detí Levim, Rachael a Tory, ktoré by čas strávený s Ježišom nevymenili ani za Playstation 3. V letnom tábore pod vedením pastorky Becky Fisher sa pripravujú na ohlasovanie evanjelia. Silným vyjadreniam "vodkyne" kontrujú deti svojimi posolstvami o potrebe obrátenia. Ich misie podobne ako pred stovkami rokov pri tzv. detskej krížovej výprave smerujú do sveta dospelých, v ktorom už všetci majú na všetko jasný pohľad a znepokojenie Ježišovými radikálmi si nepripúšťajú.
Becky Fisher na margo "svojich" detí vo filme hovorí: It's no wonder, with that kind of intense training and discipling, thatthose young people are ready to kill themselves for the cause of Islam.I wanna see young people who are as committed to the cause of JesusChrist as the young people are to the cause of Islam. I wanna see themas radically laying down their lives for the Gospel as they are over inPakistan and Israel and Palestine and all those different places, youknow, because we have... excuse me, but we have the truth! (Voľný preklad, ospravedlňujem sa za nepresnosti: Niet div, že pri intenzívnej príprave a disciplíne sú mladí ľudia pripravení zabiť sa v mene islamu. Chcem vidieť mladých ľudí, ktorí sú rovnako presvedčení o Ježišovi Kristovi, ako mladí presvedčení v islam. Chcem ich vidieť ako radikálne položia život pre evanjelium, ako tí v Pakistane a Izreali a Palestíne a na všetkých možných miestach, viete, lebo my máme... prepáčte, ale my máme pravdu!) Vo filme sa však dozviete aj mnohé iné veci, napríklad postoj týchto ľudí k prezidentovi Bushovi, alebo k otázke globálneho otepľovania (áno, aj na túto tému majú vyhranený názor.)
Jesus Camp neobsahuje žiaden autorský komentár. Len strohé čísla o počte takto vychovávaných detí a podobne. Priznám sa, že som mal dlho s týmto filmom vnútorný problém. Nevedel som z neho identifikovať, aký je k tejto téme postoj jeho tvorcov. Varuje pred nimi, alebo sa z nich vysmieva? Výsmech to však iste nemôže byť, veď inteligentný človek sa z detí nevysmieva. Napriek tomu vyvolal v Ameriku v čase svojej premiéry kontroverziu a niektorí ho označili za horor, ktorí ukazuje ľudí žijúcich nie v 21. storočí, ale v 16. Na druhej strane sa ozvali aj skupiny protestantských veriacich, ktorí považujú Jesus Camp za Moorovskú manipuláciu divákov s cieľom vytvoriť v ich očiach dojem, že tieto deti majú vymyté mozgy. S jedným, ani s druhým názorom nesúhlasím. Ako hovoria režisérky, cieľom bolo ukázať vieru detí, ktorým rebélia ich vrstovníkov nič nehovorí (mimochodom, tieto dve dámy pred Jesus Campom nakrútili dokument The Boys From Baraka o úplne opačnej skupine mládeže - dvanásťročných afroameričanoch z Baltimoreskeho geta).
Posolstvo tohto filmu smeruje priamo k divákovi. Ak sa považujem za veriaceho kresťana, čo odpoviem na vieru a odhodlanie týchto detí? Sú oni za hranicou "normálu", alebo to mne chýba tak veľa? Neviem, naozaj neviem. A to ma na tom celom znepokojuje najviac.
Dokument Jesus Camp som zatiaľ nenašil v pláne žiadnej distribučnej spoločnosti. Dá sa však získať na DVD a časom sa možno dostane napríklad do programu ČT2.
