Polčas rozpadu (Polčas rozpadu) - slovenské kiná roky čakajú na film, ktorý by dokázal osloviť masy. Filmoví kritici a recenzenti (medzi nich sa neradím) zasa čakajú na niečo také, čo by mohli mohli odporučiť a za čo by si spravili čiarku, že na neho "dostali divákov". Nalejme si čistého vína - rád by som sa mýlil, ale obávam sa, že tieto očakávania sa nenaplnia ani Polčasom rozpadu. Pritom v porovnaní so súčasnou českou tvorbou (napr. Účastníci zájazdu alebo Medvídek) je táto snímka serióznym partnerom. Na rozdiel od iných slovenských filmov z uplynulého obdobia som Polčasu rozpadu uveril. Obávam sa, že ľudia s príjmom menším ako priemer v národnomhospodárstve s ním budú mať problém. Venuje sa len vyššej strednejtriede, respektíve horným desiatim tisícom.
Uveriť hercom je vec, ktorá mi chýba aj pri Ordinácii v Ružovej záhrade. Hlavnou devízou Polčasu rozpadu je podľa mňa scenár, dialógy sú presne také, ako keby pán Klimáček prepísal reálne rozhovory reálnych ľudí. Keby film prekonal aspoň istú magickú úroveň v návštevnosti, určite by viaceré repliky zľudoveli (tak ako to dnes už platí o niektorých hláškach z jeho hry Modelky). Na rozdiel od viac či menej absurdných postáv z divadla GUnaGU, ktorého Klimáček je dvorným autorom, však postavy v tomto filme stáli pevne pri zemi. Každá informácia vo filme malo svoje miesto a význam, tak ako to pri Klimáčkových hrách býva. Škoda len, že predstavenie postáv a vytvorenie zápletky trvalo skoro hodinu. Vyvrcholenie, záver a "pointa" však boli dávkované ako v správnom diváckom filme.
OK, Polčas rozpadu nie je dokonalý film. Pre väčšinu Slovákov môže byť absurdná výzva postavy Diany Mórovej kčeskej manželke Janka Krónera, aby začala pripravovať a moderovaťvlastnú televíznu reláciu, alebo "catering s čašníkom a speváčkou na oslave narodenín na chate, ktorej sa zúčastňuje deväť blízkych ľudí a varia si vlastný guláš". Ale ani Hitchcock nebol dokonalý. Počas rozpadu ma oslovil. Ak sa rozhodnete Polčas rozpadu vidieť a nebudete v ňom a priori hľadať chyby, nebude to úplne stratený čas. Hodnotenie: palec mierne hore
O filme nie je spomienka na IMDB, vo filmografii Tatiany Pauhofovej na IMDB sa neuvádza.
Vášeň a cit (Becoming Jane) - k tomuto filmu som pristupoval s istým odstupom. Knihy Jane Austen ma neoslovujú, nepatrím k jej cieľovej skupine. Ako platiaci divák som však videl spracovanie Austenovej Rozumu a citu, ako aj Emmu. Obe som prežil bez ujmy. Ťažšie som však znášal Pýchu a predsudok s Keirou Knightley. Pri pozeraní tohto DVD som zaspal... Na tento film si však sťažovali moje kamarátky, fanynky Colina Firtha a spracovania Pýchy a predsudku z dielne BBC, takže problém nebol asi vo mne. Odstup voči Vášni a citu (slovenský názov vybraný špeciálne pre slovenské diváčky, aby vopred vedeli, o čo ide) som však mal aj kvôli sklamaniu, ktoré mi nedávno priniesol príbeh inej britskej autorky Miss Potter.
Musím však konštatovať, že tento nový film ma oslovil. Druhýkrát by som si ho už asi nepozrel, ale neboli to zbytočne zabité dve hodiny. Dĺžka mi absolútne neprekážala, príbeh a dialógy boli veľmi príjemne vyskladané. Pozitívne hodnotím výbeh hercov a herecké výkony: dámy britského filmového neba - Julie Walters (Billy Elliot), Maggie Smith (Izba s výhliadkou) alebo páni James Cromwell (Kráľovná) s Jamesom McAvoyom (Posledný škótsky kráľ). V neposlednom rade treba spomenúť Anne Hathaway. Tejto slečne som pri pozeraní odpustil tak americký pôvod (áno, ďalšia Američanka ktorá "hrá britský akcent") aj filmy jej "hereckého detstva" ako napríklad Denník Princeznej. Hathaway som uveril a to je (ako som spomenul vyššie) asi to najdôležitejšie. Suma sumárum - odkaz všetkým mužom: ak si vaša drahá zmyslí, že chce ísť na Vášeň a cit, nemusí to byť až taký zlý večer. Pre dámy, romantičky povinné čítanie. Hodnotenie: palec hore
Pán včielka ( Bee Movie ) - poviem to priamo, od tohto animáku som čakal viac. Ale asi tak to býva pri filmoch, na ktoré distribučná spoločnosť musí lákať odkazom "animák od tvorcov Shreka a Madagascar". Otvorene hovorím - nie je to úplný prepadák, obsahuje množstvo dobrých nápadov, ale žiaľ skĺza k mnohým klišé. "Posolstvo" filmu o tom, ako je dôležitá práca každého jedného člena pracovnej skupiny, je až také hlasité, že pravdepodobne po vydaní DVD najväčší podiel medzi kupujúcimi budú tvoriť špecialisti na ľudské zdroje. Ak zasadím túto novinku medzi animáky tohto roka, nachádza sa kdesi v priemere. Na Ratatoille alebo Divoké vlny nemá, ale určite je lepší ako Tajomstvo Robinsonovcov alebo Pasca na žraloka. Ak Vás teda budú deti ťahať, aby ste na tento film išli, treba povedať, že Pána včielku prežijete. Má totiž v sebe množstvo vtipov určených aj pre dospelých divákov. Varovanie: Pán včielka prichádza do slovenských kín s českým! dabingom, čo by sa pri animovaných filmoch nemalo stávať. (Osobne si gratulujem, lebo sa mi v celom texte podarilo nespomenúť Včielku Maju). Hodnotenie: priemer so silnými ale aj slabými momentami
