Nie, neľutujem ani jedno požičanie knihy alebo filmu (či na VHS alebo DVD) - ak sa mi samozrejme dané dielo vrátilo nepoškodené naspäť. Na základe predloženého nového zákona o ochrane autorských práv však začínam mať strach o svoj krk...
Ponúkam konkrétny príklad z týchto dní. V sobotu 20. januára vysielala ČT2 film The Big Sleep s Humphreym Bogartom. Doma mám videorekordér, ale akosi som si zabudol nastaviť nahrávanie. Ak by som tento starý spôsob použil, mal by som mať svedomie čisté. Ak by som požiadal svojho známeho, aby mi tento film nahral na videokazetu, nikto z nás by sa nemal cítiť previnilo. No ja som zvolil tretiu cestu - pozrel som sa na jeden z vyhľadávačov torrentov a film som si stiahol. Za uvedený skutok by som sa už mal cítiť vinný, keďže neautorizovanézdieľanie diel (existujú aj autorizované - z času na čas filmové štúdiáuvoľnia pár svojich filmov ako free na zdielanie) je protizákonné.
Novela zákona o autorských právach je záhada, s ktorou by mal problém aj Phil Marowe
The Big Sleep, Foto: www.cinematographers.nl
Toto všetko však môže zmeniť Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorskýzákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov o ktorom začne v najbližších dňoch rozhodovať Národná rada. Uvedená novela zachádza v ochrane autorských práv ešte ďalej, ako ich pred nedávnom nastavila v USA administratíva prezidenta Busha Jr. Američania za porušenie autorských práv považujú stav, keď v prípade filmov človek šíri diela pred uvedením na DVD a video trh. Novela z dielne Ministerstva kultúry SR hovorí o porušení zákona "ak má v držbe rozmnoženinu diela alebo napodobeninu diela."
Ospravedlňujem sa kolegom zo všetkých médií, ale na túto tému som našiel príspevok len v Hospodárskych novinách (článok je z decembra po schválení zákona vo vláde, ďalší článok na túto tému zo 17. januára je za poplatok). Na www.sme.sk som našiel len agentúrnu správu SITA z 13. januára 2007, v ktorej sa hovorí, že vláda by od parlamentu chcela, aby nový autorský zákon prešiel v skrátenom legislatívnom konaní.
Je celkom pochopiteľné, že združenia ako LITA sa tešia na "bič na pirátov" a "zjednodušenie dokazovania porušenia autorských práv". Veru, ťažšie sa dokazuje, že niekto niečo šíri. Je oveľa jednoduchšie dokázať mu, že niečo má - bez ohľadu na to, ako to nadobudol. Prikladám jeden reálny príklad zo života. Kúpim si alebo dostanem darom hudobné CD. Do počítača si spravím z neho zálohu. CD niekomu požičiam, alebo sa mi poškodí a ja ho ako nepoužiteľný nosič vyhodím. Našťastie mám z neho zálohu v počítači. Ak však nemám k tejto elektronickej zálohe ústrižok z pokladne a príde ma navštíviť kontrola, mám smolu. Držanie nelegálnej kópie je porušením zákona.
A tu sa dostávame k ďalším problémom v oblasti videa. Akú predstavu má predkladateľ nového autorského zákona o legálnosti nahrávok z televízie? Sú v zmysle novej litery zákona legálne alebo nelegálne? A čo s harddiskovým nahrávaním vysielania z digitálnej televízie?
Čo takéto ustanovenie zákona môže reálne priniesť je záplava podaní na súdy pre porušenie tohto nového zákona. Bude na ctihodných sudcoch, ako danú vec posúdia. A my, obyčajní ľudia sa len budeme môcť modliť, aby boli predstavitelia našej justície tak rozumní ako ich nemeckí kolegovia. Tí sa totiž prednedávnom museli vyrovnať s náporom podaní pre porušenie autorských práv (za neoprávnené šírenie). Vyriešili to šalamúnsky, keď si povedali, pri akom množstve filmov, hudby či softvéru ide o záležitosť hodnú ich pozornosti.
Prečo však dúfať, že rozumne sa budú správať sudcovia, keď je tu stále šanca, aby vzali rozum do hrsti zákonodarcovia? Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene tisícov Slovákov, zabráňte záplave neadekvátnych súdnych podaní za banality!
Predseda NR SR navrhol ako gestorský výbor Výbor NR SR pre kultúru a médiá s lehotou na prerokovanie 16. 3. 2007.
