Začnem príkladom z Čiech. Z Českej sporiteľne odchádza jej šéf, Jack Stack, ktorý na rozlúčku nahral pesničku, ktorá je remakeom hitu Every Breath You Take od Police. Ide o príjemné zábavné video, výpravou jemne mafiánske, ale "stará korytnačka", sporiteľňa ním získava bezplatne pozitívnu publicitu.
Som presvedčený, ak by Allianz - Slovenská poisťovňa (ktorá patrí do rovnakého živočíšneho druhu ako spoločnosť vedená Jackom Stackom) zverejnila na YouTube alebo MyUbo niektoré z videí zo série "Sladké mámení", spoločnosť by tým získala niekoľkokrát. V prvom rade by tieto videá vyvolali záujem o samotnú poisťovňu a jej služby. Dokázali by, že nie sú roboti alebo suchári, ale ľudia z mäsa a kostí s emóciami, akých majú ľudia radšej. Takéto konanie by bolo presvedčivejšie ako vyhlásenie o podaní trestného oznámenia za porušenie autorských práv (ktoré by aj tak mohlo prísť). Takto sa môže zdať, že mnohí pristúpia na hru toho, kto nechcel rozumieť vtipu, a povedia si, že ten pán s vystretým ukazovákom mal predsa len pravdu, keď sa ho tak boja. Viem, že aj ja by som hovoril inak, ak by som bol v úlohe toho, koho video sa premietalo na tlačovke. A tiež, že tu už nejde o fazuľky, ale o budúcnosť a existenciu. Ak si to však dám dokopy s jedným starým príbehom, v ktorom kráľ posielal svojho poručníka zvyšovať dane dovtedy, kým si ľudia z toho nezačali robiť srandu a vtedy kráľ povedal - už je zle, už nerebelujú a neprotestujú, už som im na smiech, tak to znamená, že až tak zle na tom nie sme. No nedalo by sa to predsa len riešiť s humorom?
