Viem, že ženy majú svoje toľko sprofanované MDŽ, ktoré, povedzme si úprimne je "zohyzdené" socialistickou nálepkou a utierkami, či hrebíčkami. Viem, že je Deň matiek. Pre mňa je to symbol jari. Matky a jar majú k sebe blízko, lebo keď žena kvitne do krásy ako všetko jarné vôkol, tak je to krása maliara, sochára, poeta...
Prečo si teda toto "všetko" myslím? Jednoducho preto, že byť dobrým otcom je súlad a harmónia. Pre mňa je moje "povolanie" otca spojené s domovom. Nie s bytom, domom, múrmi, stenami, spotrebičmi, ale domovom, ktorý vytvára žena. Moja určite. Miera zásluhy na "kvalite" otca je priamo úmerná pohodou, ktorá dotvára kolorit rodín. Symbióza všetkého, čo vytvára podstatu slova otec, rodič...Takže vďaka matkám naších detí. Mojej. Všetkým.
Viem, že aj deti majú svoj sviatok. Jemný, krásny, úprimný. MDD. Mali by ich mať častejšie. Kvôli uvedomeniu si toho čara, ktoré so sebou ich deň nesie. Ak si predstavíme otca ako sochu, tak dieťa je jeho stvoriteľom. V plnom rozsahu.
P.S. Sú otcovia, ktorí nimi nie sú. Lebo nemôžu. Nie svojou vinou. Chcú, ale nemôžu. A tak veľmi by chceli. Želám im veľa síl, odhodlania a viery. Nestrácajte smútok. Tento deň patrí aj vám.
