Posledným takým úskokom bolo presunutie seriálu Mesto tieňov II. A pokiaľ nie som jediný, kto si ten seriál vyložene vyčíhal a sledoval, tak to beriem tak, že presun tejto slovenskej kriminálky, je v podaní Markízy priamym dôkazom toho, ako televízia lavíruje medzi neúspechom a... neúspechom. A to trhová jednotka nerobí. Ak aj prispôsobuje svoje vysielanie prípadnej konkurencii, či vývoju peoplemetrovému meraniu, je takýto krok kopaním do vlastného (v tomto prípade aj môjho) zadku.
Chyba nastala v momente, keď po odvysielaní prvej série Mesta tieňov, čakala Markíza z rôznych dôvodov dva roky po natočení druhej série na vhodný okamih, kedy pokračovanie seriálu odvysiela. Z diváka za ten čas vychladla nedočkavosť (aj keď zo mňa nie), ktorej logickým vyústením bola - lebo dnes už je to zrejmé, nízka sledovanosť. A tak si dovolím tvrdiť, že svojím konaním či stratégiou premrhali okamih prekvapenia, čoho výsledkom je presun kdesi až za polnoc. Úprimne Vám poviem, že o polnoci sa mi v hlave vynárajú úplne iné príbehy. Hm, často krát aj strašidelnejšie. Aj keď Mesto tieňov mám rád, ale kúsok za polnocou - ďakujem neprosím!
Inak, ja viem. Môžem nahrať, pretočiť, stiahnuť a ja neviem, čo ešte všetko. Ale to už nie som divák, o ktorého tak strašne, veľmi a ja neviem ešte ako Markíze (asi) predovšetkým ide. Ale treba objektívne uznať aj to, že nie je jediná, pretože logicky a marketingovo vzato, o divákov ide všetkým televíziám. No len vtedy, ak ich je na „jednej programovej hromádke" dosť na to, aby robili čísla sledovanosti.
Takže, ďakujem Markíze, aj ostatnej konkurencii, že tak radi s nami hrajú presunové piškvorky... Ešte že máme tú našu verejnoprávnu ustanovizeň, lebo čože už na takom futbale popresúva, že?
