Platy politikov od komunálnej úrovne až po špičky smradľavých parlamentných nôh, ako aj všetky možné imunity zúžené asi tak len v žalúdočných častiach a mysliach poslancov, sú od plienok našej novej Slovenskej republiky vďačnou žuvacou témou, ktorá vybublá z času na čas, ako nejaký druh folklóru. A popritom, výsledkom akýchkoľvek diskusií v akejkoľvek dobe sú len skypené žlče obyčajných ľudí (nie Obyčajných ľudí, ale obyčajných ľudí).
Téma, ktorá je už spravidla len mlátením prázdnej slamy sa na „povrch predvolebný" dostala opäť, aby sme si zase raz mohli uvedomiť, že HODNOTY, ktoré nám politická elita predkladá, sú v skutočnosti čistou matériou a že hra na zmrazovanie platov ústavných a ja neviem ešte akých činiteľov, je len obyčajným predstavením, kde sú tváre „hercov" skryté za oponou a kde chvaľabohu, my - no, nazvem to tak predvolebne, „voličovia" našťastie nevidíme. ALE: viete, ako to býva: niekedy nie je tá opona zatiahnutá úplne a čo - to, predsa len zo zákulisia vidíme.
A videli sme to aj dnes, keď návrh (či čo to vlastne je) na zvýšenie platov ministrom a poslancom, zosunul masky z tvári, ktoré bežne nevidíme. V čase predvolebnom - nech už je to akokoľvek, mi to príde proti úvodu, ktorý som napísal ako kontrapunkt toho, čo nás vlastne čaká.
Asi sme si zvykli... teda pardon, politici si asi zvykli, že občas svojho občana šponujú čo to dá, ba dovolím si tvrdiť, že ho kefujú svojími laxnými vrtochmi. A ten platový je toho príkladom. V pre nich vhodných chvíľach a momentoch sa skrývajú za opatrenia proti ekonomickým krízam, recesiám, šetreniam, ale ako sa hovorí bič plieska na konci. A táto platovo-zvyšovacia trefa teda sadla poriadne!
