Do práce aj z práce jazdí autobusom, takže nie je "pánom svojho času". Tým je šofér autobusu. Prekliaty šofér autobusu. Neraz mu ušiel pred nosom. Raz za to mohla šnúrka od topánok. Presne v momente, kedy Ďuro odchádzal z domu, samozrejme na autobus, tak sa to stalo. Šnúrka v tej najnevhodnejšiej chvíly urobila "prásk". Odhodí ju zúrivo na zem. Iba tak hodená pripomína vyschnutú dážďovku. Posplieta roztrhnutú šnúrku, ktorá zostala na topánke. Len tak - tak, že sa mu podarilo spraviť nejaký uzlík. A práve toto zdržanie spôsobilo, že nestihol autobus. Teda, keby sa ten prekliaty šofér pozrel doprava, kde má dvere, tak by zbadal pachtiaceho chlapa, ktorý sa usiluje kývaním dať najavo, že by chcel nastúpiť. Nepodarilo sa.
Ďuro má rád mlieko. Kupuje krabicové. Otvára ho tak, že vytiahne nožnice a nimi spraví otvor. Potom má druhú možnosť. Kúpiť krabicové mlieko s otočným uzáverom. Na obyčajnom krabicovom mlieku bez otáčacieho vrchnáku, je napísané "tu odtrhnúť" a je tam nakreslená prerušovaná čiara, kadiaľ má viesť ten "trh". Ďuro to vie. Ale ignoruje to. Lebo si myslí, že odtrhnúť kartónový obal na presne naperforovanom mieste je volovina. Raz si však povie, že to skúsi. Dopadlo to presne tak, ako predpokladal. Obal sa roztrhol na "cimp-campr" a takmer polovica mlieka sa z rozdrapanej krabice vyliala na kuchynskú linku. A z nej na zem.
Ďuro si kúpil novú bundu. Zimnú. Nie čínsku. Ale "normálnu". Veril tomu, že mu vydrží aspoň dve sezóny. nosil ju každý deň a ona mu verne slúžila. Zohrievala ho, keď bola zima a mala množstvo vačkov, v ktorých nosil doklady, papiere a schované ruky pred treskúcou zimou. Zimná bunda jednoducho "fungovala" dokonalo. Všetky jej funkcie - zohrievacie, estetické i zapínacie. Raz Ďuro odchádzal z baru. Bola tresakúca zima. Nasadil si čapicu, obliekol bundu a zapínal si zips. Ale zips sa začal rozdvojovať. Úplne odspodu. Chcel teda pohnúť zipsom smerom dolu ale nešlo to. Zips sa zasekol. A keby len zasekol. Ten "zipsový ťahač" nešiel pohnúť ani hore ani dole. Takže bunda nebola ani zapnutá ani rozopnutá. Pripadal si ako pako. Pôjde po ulici s pokazeným zipsom a zapnuto-nezapnutou bundou. Silný vietor mu odkryval brucho.
Ďuro verí v šťastie. Verí, že sa naňho usmeje. Podáva stále tie isté čísla. Lebo verí, že keď vyhrá veľa peňazí, tak bude šťastný. Kúpi si po čom túži. Pôjde s rodinou na dovolenku. A splatí hypotéku. Neberie to však nejak "navážno!". Pozrie si výherné čísla a pozrie si ich s tým, že aj tak nevyhrá. Párkrát "nepodá". Vyplní tiket, ale nepodá. Presne takýto tiket má doma. Sleduje žrebovanie a neprikladá mu vážnosť. Až do momentu, keď zistí, že čísla, ktoré nepodal sú výherné...
P.S. Ďuro je fiktívna postava, ktorá sa skrýva v každom z nás. Nič z toho, čo tu bolo napísané nie je pravda. Všetko sa totiž naozaj stalo. Možno mnohým, ktorých prenasledujú "naschvály" na každom kroku...
