Presne podľa hesla: „máme pre vás dve správy: jednu zlú a druhú ešte horšiu", by horeuvedený názov článku, mohol byť kľudne parafrázou na Churchillovské zabíjanie optimizmu a je preto viac ako šitý na mieru kajúcnych politikov. Mocenský boj chamtivého trojuholníka nemá zatiaľ jasného víťaza a zdá sa, že ešte dlho mať nebude. No je nad slnko jasné, že porazených bude horda a už len zostáva zodpovedať otázku, KTO sa po našich chrbtoch vyštverá na vrchol.
Slovenský dlhokrízový folkór je oproti tomu svetovému kopaním do vlastných zadkov. A to doslova! Zo svedomia a vedomia sme si - koalične vzato, spravili chiméru, ktorá leží zahrabaná v hanbe kdesi pod Pustým hradom. A to nie je dobré! Lebo „dobrí slovenskí politici" svojich dobrých občanov, nechávajú opekať sa vo vlastnej neistote a finanční analytici tŕpnu pri štatistikách a predháňajú sa vo vešteckých predpovediach kam to všetko povedie. No kam asi? „Do psej matere" ako bol povedal Slota. A ono to znelo tak, že tomu asi rozumel každý.
Ktokoľvek súci musí jednoducho uznať, že strašne veľká časť tohto sveta sa nachádza v srabe. V hovadskom srabe! A aby toho nebolo málo nikto vlastne nevie... alebo nechce vedieť ako z toho všetkého von. Tým sa bludný kruh uzatvára. Dobré správy sa skrátka nekonajú...
...aspoň zatiaľ.
