Priznám sa, že nech si ten problém rozoberiem akokoľvek, nenachádzam nič PROTI, ale ani nič PRE (teda skoro...cítite ako sa tie pomyselné misky váh nakláňajú?). Asi preto, že som laik. Ale prečo by sa laik s vami legalizátormi a nelegalizátormi nepodelil a svoj možno úsmevný a značne nadnesený pohľad na celú „dekriminalizačnú" problematiku .
Dobre vieme, že odporcov legalizácie straší jej zneužitie a všetci tiež spolu „s nimi" vieme, čo to asi tak (myslím to zneužitie) znamená. Na strane druhej, zástancovia dekriminalizácie obhajujú jej liečebné účinky. Veď čo iné, že? Predstavme si teda možno situáciu, ktorá ten celý môj pohľad „zaonačí" do niečoho zrozumiteľného:
Kráčam v noci tmavým mestom a oproti mne kráčajú dve postavy. Začínam sa báť. Veď som sám a moja chatrná postava veľa hovorí o mojej zraniteľnosti. Postava naľavo je 87 ročný (dosť) starší pán. Má sklerózu multiplex a zrejme ani nevie ako sa volá, takže nie je až taký nebezpečný. Užíva liek vo forme spreju, ktorý obsahuje tolerančnú hranicu marihuany. Prečo nie? Byť v jeho koži a vedieť, že mi to pomáha a je to moja posledná šanca na to, aby som si dokázal spomenúť aspoň na to kto som, alebo aby som si dokázal spomenúť, kde som si večer odložil ponožky (..vlastne tento problém často riešim aj ja, keď sa ráno obliekam...hm), tak by som do toho „práskol" aj ja. Prechádza okolo mňa. Je neškodný, ledva sa hýbe a keďže je v pyžame, tak asi hľadá svoju posteľ.
Postava napravo je mladý muž (ale s kľudom zapojte fantáziu. Môže to byť aj krásna žena..hm, ale v noci?..a sama? To by sa potom mala báť asi skôr ona . A aj toho multiplexového dedka). Je veselý, bezstarostný, ale za sebou má možno nejaký dramaticky spúšťač. Rozmýšľam, či som preňho nebezpečný (lebo on pre mňa áno. Veď je noc). Možno ma v tom svojom stave „zneužitia legalizácie" vidí ako Ježiša, alebo Johna Lennona. Blíži sa oproti mne, už je blízko a zrazu:...Poklepe ma po pleci a povie: „aj by som s tebou hodil reč, ale je mi tak ľúto toho „pyžamovca", že mu musím pomôcť nájsť cestu domov..." Vydýchnem si. Nebezpečný deviant pod vplyvom marihuany mi neublížil. Neskopal ma, nezobral mi peňaženku a ani mobil. Rozjímam nad svojou zraniteľnosťou a prichádzam na to, že svet je rozmanitý. Plný entít, ktoré svojim konaním, nech už je to konanie dobrovoľné alebo nie, nemusia zákonite na základe predsudkov konať tak, ako to NIEKTORÍ očakávajú. Na strane druhej sú medzi nami takí, ktorí by aj vlastnú ladvinu predali len aby mohli plnohodnotne žiť a hlavne dožiť. Bez bolesti a utrpenia.
P.S. Keď už som pri tých ľadvinách. Keby som mal tri navyše, tak by som jednu stavil na to, že už teraz si farmafirmy mydlia ruky. Zisky z prípadnej „marihuanovej medicíny" pôjdu iste hore geometrickým radom.
