Aj napriek tomu som si urobil malú súkromnú remeniscenciu niektorých zásadných momentov tohto muža. A musel som sa smiať. "Úsmevných" momentov je viac. Pozývam vás na ich malý karikatúrny exkurz.
Pamätáte si ešte jeho slávny nástup do väzenia? Videli ste to všetci. Museli ste. Veď prepnúť ani nebolo kde. Športové trojky, ani plusky, či jojky ešte neboli. Bolo to ako hit na MTV. Sedemkrát za deň. V pravej ruke diplomatka (schválne: diplomatka je vo väzení potrebná načo?) a v ľavej zubná kefka. Áno tá, ktorú ukázal všetkým novinárom a kamerám a vlastne aj Slovákom. Mával s ňou tak krásne, že dnes by to Rada pre vysielanie a retransmisiu považovala za skrytú reklamu. Alebo by na scénu nastúpili "televízni šifrovači" a názov kefky by bol rozmazaný. Ja osobne s tým problém nemám. Bola to kefka, na ktorej názov bol REACH. A za takejto okázalej komédie nakráčal Ivan REACH Lexa za múry väznice. Chudák Ivan. Vraj bol v cele s nejakým šialeným vrahom. Ešte dnes si spomínam na rozhovor, ktorý poskytol Vladimír M. ( všetci vieme koho myslím. Nie?). So 75 - timi vráskami na čele rozprával o tom, že tak urobili n a s ch v á ľ... hm, samozrejme, že to bolo naschváľ. Presne tak, ako vražda Róberta Remiáša, či kauza zmiznutia Triptichu Klaňania sa Troch kráľov. Alebo chce niekto tvrdiť opak? Skrátka, keby vtedy existoval You Tube, hneď by som tam to video "praštil"... aj so všetkými porušeniami autorských práv. Či akých. Potom to už malo rýchly spád. Výsledkom čoho bolo, že Lexa utiekol. A to ma neprekvapuje tiež. Veď s jednou kefkou a diplomatkou toho moc vo väzení asi neuhral.
Keď ho po piatich, či šiestich rokoch konečne dolapili až "hen" v Juhoafrickej republike, bolo že to radosti. Ten mal "narováši" toho toľko, že by to možno nestačilo ani na štyri životy. A to nehovorím o tých psích. Toto sme si určite mysleli mnohí. Poďme sa však ešte trochu rozpamätať. Spomínate si na zábery z lietadla a letiska, keď ho zatýkali? Opäť nasleduje moja obľúbená veta: Museli. Veď to videl každý. Veľakrát. To mi prišlo ako komédia "ad absurdum."Hlavne, keď si človek pomyslí, čo nasledovalo potom a kde je Lexa dnes. No späť k lietadlu a letisku. Kto čakal dramatický presun v putách musel byť sklamaný. Zábery z lietadla, kde sedia bok po boku Lexa a dvaja tajní, ale fakt strašne tajní africkí agenti, či policajti, bola predzvesť toho, čo malo nasledovať. Všetci traja v lietadle kývali do kamery a podľa toho ako sa "k sebe mali" si asi dodnes posielajú pohľadnice a vianočné pozdravy. Len neviem kto to všetko nakrúcal. Kapitán lietadla alebo autopilot? Celé mi to pripomenulo zatýkanie súdruha Vladimíra v Elektre, keď prepadové komando vtrhlo do jeho vily. Neviem? Fraška? Veď o tri minúty vyšiel Mečiar von a kýval okoloidúcim a najmä "prizeračom" ako hrdina rodinnej drámy. A to mal za chrbátom tých drsných kukláčov. Podobnosť čisto náhodná? Samozrejme. Vystupovanie z lietadla mi zase pripomenulo akoby sa vracal "stratený syn". Krásny. Akoby ho jedna mater mala. A tá ho hádam ani nespoznala. Veď schudnúť 45 kilogramov, to sa do tej Afriky naozaj oplatilo ísť...pardon, utiecť.
A on to, z odstupom času stratený syn naozaj je. Nebudem sa vôbec čudovať, keď po poslednom vyhratom súdnom spore, vydá stále dobre vyzerajúci Ivan Lexa (lebo on fakt dobre vyzerá. Príde mi stále taký oddýchnutý. Ako to ten chlap robí?) knihu, ktorá bude naozaj bestellerom "jak sviňa". Samozrejme, že na knihu Tvárová gymnastika od Emmmmmy Tekelyovej to stačiť nebude. Dúfam.
P.S. Rád by som vedel a videl, kde je tá slávna diplomatka spred rokov. Keby som ju mal, tak by som ju speňažil. Bez hanby. Jej hodnota je akiste väčšia, ako vtedy vo väzení.
