Wolfgangsee je stredne veľké jazero v oblasti Salzkammergut v Rakúsku. Centrom Salzkammergut je mesto Salzburg. Okrem tohto jazera sa tu nachádza aj niekoľko ďalších. Medzi tie známejšie patrí napríklad Hallsttätersee s mestom Hallstatt. Oblasť je vyhľadávaná cyklistami najmä v lete, v predvianočnom čase si tu zas prídu na svoje milovníci tajomnej atmosféry vianočných trhov.
Wolfgansee je z troch strán obklopené horami. Nachádzajú sa tu tri malebné dedinky: St. Wolfgang, St. Gilgen a Strobl, ktoré sú pospájané sieťou lodných liniek. Lode medzi jednotlivými dedinami pendlujú počas celého dňa asi v 40 minútových intervaloch a jeden prejazd môže trvať pol hodiny. Vianočné trhy sú v každej zo spomínaných troch dedín, z čoho pramení aj názov článku "vianočný trojboj". Varené vínko, po rakúsky glühwein, podávajú aj priamo na lodi, ale nepredbiehajme.
Tour de vianočné trhy sme začali v dedinke St. Wolfgang, v ktorej sme boli aj ubytovaní. Vyrazili sme ráno hneď po raňajkách, aby nám nič neušlo. Pri jednom z prvých stánkov sme si dali horúci marhuľový punč (marillen punsch). Vtedy sme to ešte netušili, ale bol to najlepší punč dňa. Pokračovali sme skúmaním povahy tovarov v jednotlivých stánkoch. Po veľmi nedisciplinovanom týždni čo sa týka výdajov, som sa rozhodla, že si každý nákup radšej premyslím. Do úvahy prichádzali napríklad domáce eko-bio špeciality ako syry, šunky a vianočné pečivo. Potom povinné mydielka, anjelíci, sviečky alebo vianočné ozdoby. Všetko sa trblietalo, svetielkovalo a rozvoniavalo. Prepletali sme sa úzkymi uličkami a vdychovali vôňu vareného vína, cukru a škorice, ale chýbali nám klobásky. Ako na potvoru, nikde žiadne würsty. Sklamaní sme si dali rýchly kebab a mäsové gule s kapustou a pobrali sme sa na loď.
Lístky na celodennú plavbu po jazere sme si v prístave kúpili za 22 €. Vyštverali sme sa na hornú palubu, odkiaľ bol krásny výhľad na vzďaľujúcu sa dedinku St. Wolfgang a na okolité hory. K tomu sme si dopriali ďalšie varené víno. Ďalšou zastávkou na našej ceste bol Strobl, ktorý nám chutil o čosi viac ako St. Wolfgang. Hneď v prvom stánku mali würsty, lenže my sme už nemali miesto. Tak sme aspoň pohladkali kozičky v živom Betleheme a popri tom sme dospeli k úsudku, že trošku miesta na teplú polievku nám ešte predsa len zostalo. Skúsili sme teda kaspressknödelsuppe, čo je výdatný vývar so syrovými knedľami.
Vianočné trhy v ktorejkoľvek z troch dedín nie sú veľké. Prejdete ich rýchlo a čas strávený na jednom mieste je priamo úmerný počtu horúcich nápojov a jedla, ktoré vládzete skonzumovať. Ak nie je príliš zima, čo nebola, tak sa to dá názvať príjemne stráveným dňom. Ako sa postupne začalo stmievať, atmosféra sa zlepšovala. To sme už sedeli na lodi smer tretia dedina – St. Gilgen. Už z diaľky sme si všimli obrovskú sviečku, ktorá bola vstupnou bránou do mesta na adventné trhy. Začal sa najkrajší čas na fotenie, čiže som začala poletovať hore dolu v snahe uloviť nejaký pekný záber. Niečo sa podarilo, ale uvedomujem si, že stále je čo zlepšovať.
St. Gilgen má istú spojitosť s Mozartom, pretože odtiaľ pochádzala Mozartova mama. Sám Mozart dedinku nikdy nenavštívil, ale možno chcel... Dedina sa aj tak prezentuje ako Mozart village.
Na vianočné trhy sadla tma, rozsvietili sa tisíce svetiel, ľudia začali byť veselší a hlučnejší. Sladké punče sa čapovali na litre a vo vzduchu rozvoniavali všakovaké dobroty. Oziabali nás už prsty na rukách a na nohách, ale v dave pod ohrievačmi sa to spravilo. Trh sme prešli dookola ešte raz, dali sme si ďalší punč a veselí sme sa pobrali na loď. Chceli sme ešte stihnúť večer v našej domovskej dedinke St. Wolfgang.
Vo svetle vianočných lámp bolo všetko čarovnejšie. Zamierili sme na námestie pri jazere, odkiaľ sme mohli obdivovať červenú sviecu, ktorej svetlo sa odrážalo od vôd jazera. Práve tento obraz nás zaujal na reklamných letákoch a inšpiroval nás stráviť advent na Wolfgangsee.
Na večeru sme vyskúšali lokálne spätzle so syrom a so špenátom. Chuť na würsty nás tým síce neprešla, ale aspoň sme zahnali pocit hladu. Rozlúčili sme sa znamenitým marillen punčom, ktorým sme ráno začínali.
V nedeľu sme rozmýšľali, čo s načatým dňom. Vymysleli sme, že sa pôjdeme pozrieť do kúpeľného mesta Bad Ischl vzdialeného menej ako 20 km.
V meste to žilo jednak postaršími kúpeľníkmi, ale aj množstvom mladých. Začala sa prvá adventná nedeľa. Námestie sa kúpalo v decembrových slnečných lúčoch. Prešli sme sa smerom k historickej pamiatke Kaiservilla, ktorá bola kedysi obľúbeným letným sídlom legendárnej cisárovnej Sissy. Bolo to príjemné miesto.
V Bad Ischl je ešte jedna povinná jazda a to cukráreň Zauner. Jedná sa o cukráreň s dlhoročnou tradíciou, kde sa cukrárenské remeslo dedí z generácie na generáciu. K prominentným hosťom patrila aj už spomínaná cisárovná Sissy a cisár František Jozef. Skontrolovali sme ponuku zákuskov od výmyslu sveta a zistili sme, že oproti našej letnej návšteve pribudli vianočné dobroty. Rakúšanom sa nedá uprieť majstrovstvo v pečení a radi si na zákuskoch aj pochutnávajú. My sme tentokrát jedli iba očami.
Stihli sme ešte rýchlu prechádzku po kúpeľnej promenáde pozdĺž rieky a hajde domov. Čakali nás štyri hodiny cesty do Bratislavy.
Pre inšpiráciu pridávam link na adventné trhy na Wolfgangsee: https://www.wolfgangseer-advent.at/startseite.html
Auf wiedersehen...
