V rumunskom Sibiu prebehol neformálny summit Európskej únie, ktorý mal načrtnúť priority na najbližších päť rokov. Prečo bol v tejto balkánskej krajine je zrejmé – Rumunsko do konca polroka predsedá Rade EÚ. Prečo však práve v tomto ani nie dvestotisícovom meste?
Jedným z dôvodov zrejme bolo, že je tesne spojené so životom a politickou kariérou súčasného rumunského prezidenta Klausa Wernera Iohannisa. Pochádza z nemeckej menšiny v Sibiu, ktorá tu predstavuje necelé dve percentná obyvateľov – a predsa tri razy suverénne zvíťazil vo voľbách primátora. V prvých získal takmer sedemdesiat a v druhých dvoch bezmála deväťdesiat percent hlasov. A jasne vyhral aj prezidentské voľby, hoci nemecká menšina predstavuje v Rumunsku iba 0,3 percenta obyvateľov. Bol by to teda pekný symbol a signál, že v tejto či ďalších členských krajinách Únie má šancu získať najvyššie posty aj menšinový predstaviteľ. Vieme však, že je to trochu zložitejšie...
Ale späť k samotnému summitu. Potvrdilo sa, čo predpovedali politickí analytici, že jeho závery budú veľmi nekonkrétne. Pomerne jednoznačné bolo jediné. Vedúci predstavitelia jednotlivých krajín sa zhodli, že by to mali byť predovšetkým oni a nie bruselské štruktúry, kto má hlavné slovo pri rozhodovaní o zásadných otázkach Únie. Vrátane personálnych a tak už 28. mája, tesne po voľbách do Európskeho parlamentu, by sa mali stretnúť, aby rozdali karty pri obsadzovaní kľúčových postov – samozrejme pri rešpektovaní výsledkov volieb. A v júni, na záver rumunského predsedníctva, by sa mal zísť oficiálny summit, ktorý príjme spomínané päťročné priority.
Aké však budú nie je celkom jasné, na mnohé – od migrácie po klimatické zmeny – sú veľmi rôznorodé pohľady. Všetci hovoria o potrebe reforiem, každý si ich však predstavuje inak a diapazón je veľmi pestrý, až protirečivý.
Pri pohľade do vnútra Únie si ešte raz vypožičiam rumunského prezidenta. Označili sme ho za predstaviteľa nemeckej menšiny - presnejšie je však povedať, že Klaus Werner Iohannis je reprezentantom sedmohradských či transilvánskych Sasov. Tí vždy mali a naďalej majú / hoci väčšina sa vrátila do Nemecka/ v Rumunsko vynikajúcu povesť za svoju pracovitosť a morálku. Bez urážky, ale na Balkáne sa to muselo a musí prejavovať ešte zreteľnejšie než inde na kontinente.
Ale ruku na srdce, sú všetci v Únii rovnako usilovní a cieľavedomí ako povedzme Nemci či Holanďania? S Gréckom sme si už svoje zažili / zdá sa, že to dopadne vcelku dobre/ - čo keď nám však podobne zavaria oveľa početnejší Taliani či Španieli? Inak povedané, veľmi odlišný prístup k ekonomike a verejným financiám je nepochybne tiež príčinou, prečo nie je a nebude jednoduché sa zhodnúť, aké reformy sú potrebné.
Je tu rozdielny pohľad na mieru a formu demokracie a občianskej participácie na veciach verejných medzi vyspelým Západom a povedzme Orbánom. Alebo klimatické zmeny: Škandinávske krajiny ich považujú za prioritu číslo jeden, najnovšie rovnako Macron – český premiér Babiš však naznačil, že by radšej pribrzdil...
Je toho jednoducho dosť, čo bude treba zladiť, aby sa prijala jasná, perspektívna a predovšetkým konkrétna a udržateľná spoločná stratégia reforiem a ďalšieho smerovania Únie. A čo Slovensko? Niekto by mohol namietnuť, že sme primalí na to, aby sme povedali významné slovo. Tak si zoberme príklad z komunity, z ktorej pochádza rumunský prezident...
