Starneme. Čo s tým?
Všetky médiá uverejnili správu, že podľa údajov Štatistického úradu SR prvý raz počet seniorov nad 65 rokov prevýšil počet detí do 14 rokov. V skutočnosti to nie je až taká novinka.
V roku 2014 Prognostický úrad SAV uviedol celkom presne a správne, že takýmto prelomovým rokom bude práve letopočet 2018 – a tak sa aj stalo. Odborníci na demografický trend výrazného starnutia populácia upozorňujú prinajmenej dve desaťročia. Nemali by sme teda byť prekvapení a na stole už dávno mali byť nielen dôkladné analýzy, ale najmä koncepcie, ako sa s tým vysporiadať. Namiesto toho sú tu kroky v priamom rozpore s tým, čo je potrebné – na prvom mieste ústavný zákon o zastropovaní veku odchodu do dôchodku...
Ako zástupca Združenia kresťanských seniorov Slovenska sa zúčastňujem na práci najväčšej medzinárodnej organizácie staršej generácie, Európskej únie seniorov. Z činnosti jej členov z najvyspelejších krajín západnej Európy a Škandinávie sa môžeme mnohé poučiť – aj na tému, ktorou som začal. Vo Fínsku napríklad pocítili trend výrazného starnutia populácie už pred zhruba tridsiatimi rokmi – a zakrátko konkrétne reagovali. Vznikol Vekový manažment ako významný nástroj zosúlaďovania veku a potrieb trhu práce, ktorý výrazne pomohol tejto krajine a stal sa aj príkladom pre mnohé ďalšie. Samozrejme nie je to všeliek a dnes je vo Fínsku témou číslo jeden, ako ďalej zvládať štedrý dôchodkový systém. Debatuje sa však vecne a s pohľadom dopredu.
Práve škandinávske krajiny, najmä Nórsko a Dánsko, na rozdiel od viacerých ďalších na kontinente, vďaka premysleným krokom môžu aj v budúcnosti rátať s prírastkami populácie. Patria ku krajinám s najvyšším vekom dožitia, najvyšším vekom odchodu do dôchodku / v priemere 65 – 67 rokov/ aj najvyšším vekom zdravého dožitia. Práve to, že Slováci v tom patria na chvost Európy, patrilo k najčastejším argumentom pri zastropovaní dôchodkového veku. Žiaľ, obrátila sa príčina a dôsledok. Skôr by sme mali hľadať cesty pre lepšie zdravie a zdravší život od mladosti až po starobu.
Iná skúsenosť zo západnej Európy. Seniorské organizácie tu majú silné členské zázemie a tomu zodpovedajúcu pozíciu v spoločnosti. Napríklad v Rakúsku štyri najväčšie organizácie staršej generácie majú spolu viac než milión členov a ich hlas naozaj počuť. Na Slovensku, ktoré má zhruba polovicu obyvateľov Rakúska, je členov seniorských organizácii ani nie desatina v porovnaní s našimi susedmi. Čísla o starnutí napovedajú, že by bolo na osoh, aby hlas staršej generácie mal vyššiu váhu.
A vôbec nie preto, aby si seniori presadzovali iba svoje záujmy, ale svojou skúsenosťou upozorňovali na dlhodobejšie tendencie než sú iba tie od jedných volieb po druhé. Vo svojom živote okúsili mladosť aj stredný vek a tak vedia posúdiť, ktoré riešenia rešpektujú solidaritu a spoluprácu všetkých generácií. Práve sme v čase, kedy sa pripravujú zásadné strategické dokumenty vývoja Slovenska do roku 2030. Nevyhnutné je dať hlavy dohromady a bez krátkozrakých politických kalkulácií vytvoriť konkrétnu víziu modernej a slušnej krajiny. Nemalú úlohu v tom musí zohrať aj dôsledné zohľadnenie demografických trendov.
