I keď fotky Edinburghu vznikli len prednedávnom, keď mi náhle došlo, že nemám žiadny zmysluplný obrázok mesta, ukážem vám ich ako prvé, nech to máme za sebou a môžeme sa v kľude (alebo v pokoji, ešte stále neviem, čo sa jazykovedné autority rozhodli vyhlásiť sa správnejšie) vybrať na západ do miestnej divočiny škótskych hôr.
Glasgow vynechávam, pretože také nepôvabné mesto som ešte nestretla.
Táto pekná ulica je edinburghská Royal Mail. Ľudia v Škótsku buď nevynašli tehlu, alebo majú veľmi, ale veľmi veľa kameňa, pretože čo sa dá postaviť z kameňa, to je tu kamenné.
Ako je známe, Edinburgh je domovom veľkého festivalu, počas ktorého sa vás všelijakí umelci snažia všelijako zabaviť. Niektorí to robia za dobrovoľný príspevok priamo na ulici, iní za svoj výkon pýtajú vcelku slušné, až nekresťanské peniaze. Ak sa vám niekedy podarí byť v Edinburghu počas festivalu a zároveň budete pri peniazoch, určite sa zastavte na hrade na Tatoo schow a uvidíte veľký zástup škotskych gajdošov v akcii a takýto veľký ohňostroj.
Toľko z ulíc veľkomesta. Keby sa vám podarilo dostať sa len pár krokov z festivalového cetra diania, nohy vás zavedú k labutiemu jazeru s kaplnkou a zeleným kopcom. Je to ozaj čoby kameňom dohodil, čo sa mne, dievčaťu zo zastavenej Bratislavy zdá veľmi prekvapivé. Hneď pod kopcom je veľký domec zvaný Holyrood Palace, v ktorom britská kráľovná trávi svoje škótske prázdniny. Musím uznať, že záhradu má veľmi peknú a najmä veľkú. Dnu ma neviem prečo nechceli pustiť...
Nenáročný výstup na zelený kopec zvaný Arthur Seat vám sprostredkuje všelijaké pekné výhľady. na mojom obrázku nevidno, ako niekde v diaľke dámy vyťahujú z elegantných kabeliek elegantné dáždniky, ale vyzerá to tak, že niekde určite prší. Ja som dáždnik zabudla doma na stole, a tak celé leto romanticky moknem.
Je čas posunúť sa kúsok severnejšie, teda zo severu na sever. Necelé dve hodinky jazdy z Edinburghu sa nachádza malý raj na veľkej Zemi, (bývalá) rybárska osada Elie. Tam je veľký dom, resp. malý kaštieľ (moja rodina tomu hovorí holiday house, hm...), v ktorom som prežila zopár veľmi príjemných chvíľ. Modré more, zlatá pláž, proste hotový Karibik, len keby bolo o tých 15 stupňov viac. Ale zima - nezima, dievča z Bratislavy sa okúpalo. Je to síce nemožné, ale ja som to dokázala :-) Ak mi niekto neverí, rada mu pošlem obrázok. Publikovať som sa ho neodvážila...
Takže welcome to Elie...
Z obrázku hore vyplýva, čo je škótskym národným športom. Aj ja som to skúsila, ale ukázalo sa, že radšej skúsim tenis...
V Škótsku je more, v mori je skala a na skale veľmi veľa bielych vtákov...Bass Rock (obrázok dole)
Moja rodinka je na mňa veľmi dobrá, a tak sa rozhodli, že ma zoberú so sebou na stanovačku. Tak som sa stala veliteľom červeného stanu, ktorý obývali deti (teda Adair, Lydia a ja), tzv. Red Captain. Zbalili sme stany, kuchyňu a deti, naštartovali autá a pobrali sa smerom na západ. Slnko svietilo, vlasy nám viali a ja som si spievala Go Weeest...
Západné pobrežie Škótska je celkom nový svet. Tráva, kopce, ovce, úzka cesta vybudovaná zo zdrojov EU, ktorej sa západní Škóti zdali dosť chudobní na to, aby im tam potavili komunikáciu. A ovce. Tie sú všade. krajina, ktorá sa ešte neprebudila.
Cestou na západ sme sa na dve noci zastavili pri jazere, ktoré sa volá Loch Tay. Vlastne každé jazero sa tu volá Loch + niečo. To preto, lebo v galtčine, ktorá ešte vždy žije medzi západnými Škótmi, sa jazero povie Loch.
Toto je už ozaj na západe. Na brehu Atlantiku. Chcela som sa vykúpať, ale tentokrát som zlyhala :-)
Keď už ste dostočne nasiakli škótskou romantikou, môžeme sa vrátiť späť do škótskej reality. Posledný dnešný obrázok dokazuje, že aj Škóti sú len ľudia...a teda pijú ako dúhy a fajčia ako Turek.
Ahoj nabudúce.
