Who´s afraid of me...

Ulica bola plná ľudí. Áno, boli to postavy, ktorým väčšina ľudí hovorí ľudia. Mne sa však zdalo, že mesto ovládli živé mŕtvoly a hneď mi prišlo ľúto, že takto dehonestujem svojich spolupútnikov a spolutrpiteľov. Predstavovala som si, ako odniekiaľ zozadu, z tajných skrýš, odkiaľsi z trinástej komnaty sa na mňa vyrúti niekto, muž s dlhou bradou a peknými očami a dlhý ostrý nôž v jeho rukách sa vbára do môjho chrbta...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

...je to len chvíľa než čepeľ pohladí moju kožu svojou ostrosťou a stretáva sa ďalej s mojím mäsom, ktoré ju púšťa ďalej...vojdi, vitaj, zober si všetko, čo tu nájdeš...veľa tu toho beztak nie je...zatiaľ čo cez cestu prebehol malý čierny pes, pamätám si tie malé labky, jemne a vznešene sa dotýkajúce staromestskej dlažby, na chodníku svieti moja krv a všetko sa smeje...ja sa však otočím a poviem: No a? Je to len nôž, krv, chodník, mesto, život a smrť v jednej šialenej nepravdepodobnej chvíli...stretli sa, podajú si ruky a zase pôjde každý svojou cestou. Takže sa vôbec nič nezmení, vôbec nič sa nestane, postavím sa a s nožom v chrbte idem ďalej. Mohla by som si sadnúť na studenú dlažbu, po ktorej prešlo už toľko nôh, rúk, topánok a opätkov, s ktorými nemám nič spoločné. Mohla by som si sadnúť uprostred ulice, schúliť sa do klbka a tváriť sa, že som neviditeľná. A dlaždice by plakali so mnou...Mohli by okolo mňa chodiť mraky ľudí, ach áno, sú to ľudia, ale nikto by nič podozrivé nevidel...a ak by videl, zavolal by sanitku a tá by ma viezla cez križovatky do nemocnice, kde by ma dobrodením vedy zachránil mladý lekár a ja sa doňho zaľúbim. Ak by som mala kúsok šťastia, zaľúbil by sa aj on do mňa a ja by som sa konečne stala jednou zo živých mŕtvol, jedným z prízrakov, ktoré mi tak naháňajú strach a ktoré predsa tak nekonečne milujem...mali by sme tri deti a byt v Liptovskom Mikuláši...izbové rastliny a vstavanú kuchynskú linku. On by zbieral bonsaje a ja by som skvele varila bryndzové halušky a zdalo by sa nám, že život konečne nabral ten správny smer a zmysel...Pretože človek hľadá zmysel...

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale musím sa vrátiť späť skôr, než dostanem svoje telo do situácií, z ktorých nebude úniku. Teraz to nie je také zlé, sedím predsa na mačacích hlavách s nožom v chrbte. Áno ja viem, nie je to veľmi romantické...premýšľam nad tým, kde sa podela moja schopnosť byť nežná ako snežienka, zablúdiť rukou v akýchsi neznámych krajinách pod neznámym tričkom...Musela mi kdesi vypadnúť z vrecka. Alebo som ju zabudla doma na stole. Tak ako sa zabúda v obchode kúpiť chlieb a plnotučné mlieko.

 ...a vonku pobehuje zima v bavlnených trenírkach (pretože zima je muž) a celkom naboso. a potom príde jar...sú vraj ľudia, ktorí vedia predvídať príchod jari podľa vône vzduchu. Jedného dňa otvoria panelákové dvere a po schodoch zídu celkom dolu (pretože výťah nefunguje) a keď ich panelák konečne vypustí na slobodu, vo vzduchu sa objaví jar...tomu však ja neverím. Som predsa racionálne založený prízrak a takéto sentimenty to nie je pre mňa. Som kameň na medzi, tatranská žula, ktorej sa už dotkli ruky toľkých horolezcov...chladná a obrastená machom. Dlhoprsté horolezecké ruky obratne a nežne vyhmatávajú všetky moje tajné obliny a preliačiny a ja nemám inú šancu, len sa stať dostupnou. Mám rada tie dotyky, keď dlaň pohladí kameň a oprie sa doňho. Vtedy sa mi zdá, že mám zmysel. Čo viac sa dá chcieť?

Hedviga Turanská

Hedviga Turanská

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

baví ju svet. Zoznam autorových rubrík:  Z ostrovaKrajinkárkaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

682 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu