Stres - to je to jediné, čo v posledných dňoch zažívam. Teda ja ani moc nie, ale moje okolie sa v ňom riadne topí. Ja som asi obrnená, aspoň na chvíľu, začnem stresovať až v utorok ráno alebo tesne pred prijatím maturitného testu. Začnú prúdiť myšlienky a ja sa budem v nich topiť a stále budem dúfať, že stres pominie. Chvalabohu,že som sa narodila ako optimistka, inak by som toto obdobie asi neprežila. Už ani odreagovať sa nemám kde. Aj na facebooku to už dokonca vypuklo. 3/4 z mojich priateľov je v maturitnom ročníku, takže dnes čítam iba statusy v zmysle: mal by som sa začať učiť,ja nič neviem alebo už to prišlo. Cez icq - čko prúdia všetky minuloročné testy a všetky gramatické opakovania, ktoré sa nám podarilo zohnať a stres sa šíri ďalej a ďalej. A to je už príliš veľa stresu za jeden deň. Mala by som ísť učiť asi aj ja, ale väčšina pomaturitných kamarátov aj tak tvrdí, že na písomné sa nemám čo učiť. Tak si pozerám problematiky vo svete a tipujem, čo by sa mohlo v témach asi tak objaviť. Počula som už tipy na aktuálny vlastenecký zákon, ktorý by som prijala alebo tému Haiti, ktorá tiež nie je na zahodenie. No stále dúfam, že bude krásna téma na úvahu a ja sa do sýtosti vybúrim. Dúfať môžem. No nič, uvidíme asi až v utorok ráno...A neskôr aj v stredu z angličtiny.
Už sa teším, keď budem na vysokej (teda, ak ma na nejakú príjmu, v čo tajne dúfam) a budem sa smiať na tom, aká bola tá stresjúca maturita ľahká...
