Na základnej škole som mala veľa spolužiakovz rozličných rodín, s rozličnými pohľadmi na svet, na učeniea život ako taký. Teraz ich občas stretávam na ulici, keď idem ráno cezmesto do školy a nemyslím si vždy len to najlepšie. Nejde len o tokto ako vyzerá alebo, že baba, ktorá mala predtým postavu ako modelka vyzeráteraz ako vrece zemiakov iba vďaka tomu, že nezvláda školu. Ide mi hlavneo to ako sa zmenili vnútorne. Keď sa pri krátkych rozhovoroch, ktoré vždypri týchto stretnutiach s nimi vediem, dozvedám nové veci o ich živote somvždy veľmi prekvapená, väčšinou však bohužiaľ nemilo. Zistím, že každý ma svojproblém a rieši ho svojom, či je to už nešťastná študentská láska aleboproblémy v škole, či úplné banality pri riešení ich vzťahovk rodičom. Najviac ma zarazil jeden prípad bývalej spolužiačky, ktorúpoznám už odmalička. Pochádza síce z vedľajšej dediny, ale poznáme sa,pretože býva v rodnej dedine mojej mamy a teda aj bydlisku mojichstarých rodičov, ktorých často navštevujem. Zhovárala som sa s ňou ešteminulý školský rok. Bola plná čiernych myšlienok a počúvala metalovúhudbu. Nemám nič proti hudbe, ani takejto. Brala som to celkom v pohode,nie som predsa konzerva. Hovorila aj o satanistoch a podobnýchľuďoch, vtedy som jej povedala, že mňa také veci netrápia a nechcem maťs nimi nič spoločné. Rozprávala sme sa ďalej o bežných veciach akochalani, škola a podobne, teda všetko, čo baby v našom veky väčšinoutrápi najviac. Ako plynul čas, nestretávali sme sa. Obchádzali sme sa, nienáročky, ale náhodou. Stretli sme sa až minulý týždeň. Pozerala som, kto tovôbec je. Čierne vlasy, ozubené náramky, čierne oblečenie a ,,oceláky“. Zase táistá baba, ktorá ešte pred tromi mesiacmi vyzerala ako ktorékoľvek iné dievčaidúce po ulici. Nastúpili sme do autobusu, sedela pri mojej spolužiačke, ktoráje silne veriaca a keďže chodíme na cirkevnú školu, bolo to dosť divnéalebo snáď aj prekvapujúce spojenie. Viem, že sú výborné kamarátky. Zastavilasom pri nich a povedala jej, že ju nespoznávam, že ma tuším nový imidž.Ako som nad ňou stála všimla som si aj obráátený kríž, s ktorým sa mineskôr aj sama pochválila.
Stále rozmýšľam nad tým, že aj takto rapídne sa môžu ľudiazmeniť. Neviem čím to bude. Možno vplyvom okolia alebo žeby samotou? Faktneviem...
