Začalo to hneď v pondelok, všeobecne považovaný za „najobľúbenejší“ pracovný deň. Zlyhali dva najdôležitejšie prostriedky výkonu práce. Úplne sa mi pokazil počítač a nedorazili mi dôležité promo podklady. Nejako sa to vyriešilo a týždeň pokračoval viac-menej úspešne.Ďalšie väčšie nehody a nešťastné náhody uzatvárali pracovný týždeň. V piatok som sa vybrala vlakom na víkend do Nemecka. Až na maličkosť, že som ledva stihla vlak vyzeralo všetko v pohode. Zhruba v polke cesty mi prišla sms s dosť nepríjemný obsahom, ktorý ma prenasledoval po celý víkend. Ďalšia „príjemná“ správa prišla po prekročení hraníc so zmenou sprievodcu. Vlak nestojí ani na jednej z vopred stanovených berlínskych staníc. Ok, ešte že som to vedela aspoň pár hodín dopredu. Priateľ dorazil na správnu stanicu, avšak jej zamestnanci o príchode vlaku vôbec netušili, takže sme sa trošku hľadali. Našťastie existujú mobily a šťastne sme sa našli. Zvítali sme sa a začali spriadať plány na víkend. A tu došla ďalšie rana. V čase môjho príchodu hrali v jednom z klubov koncert Arctic Monkeys, kapielka, ktorej som v poslednej dobe podľahla a vidieť ich naživo – to by bola bomba! Tá však nevybuchla, koncert sme nemali šancu kvôli meškaniu vlaku stihnúť.Víkend prebehol pohodičkovo, bez nehody, nešťastia, poruchy. Šťastne a radostne. Začalo to však opäť v pondelok. Kolega si varil čaj. Pri nalievaní horúcej hody do kanvice praskla a obaril si ruku. Vo štvrtok už pri zohrievaní vody rýchlovarná kanvica skratovala – bleskla veľká iskra doprevádzaná riadnou ranou.Dnešok je zatiaľ pohodový, deň sa však ešte neskončil.Netuším čím to je, že sa okolo mňa deje toľko nehôd a nešťastných náhod, ale treba s tým asi niečo robiť. Štvorlístky ešte nevyrástli, takže asi pôjdem kúpiť podkovičku alebo zajačiu labku pre šťastie. A keď ani to nepomôže, zistím si dokedy bude trvať táto nepriaznivá konštalácia planét a na tú dobu si zoberiem v práci voľno.
