Začalo to ich prestavbou bytu v trvaní zhruba troch mesiacov. Neviem čo mohli toľko prerábať v prestavanom trojizbovom byte, ale budiž. Bohužiaľ, malo to svoje pokračovanie, ktoré stále trvá. Náš sused je totiž posadnutý večným vŕtaním, pribíjaním a búchaním. Jeho pravidelné nedeľné chvíľky vŕtania sme sa snažili prechádzať mlčaním a chápaním. Veď nie každý má možnosť spraviť si potrebné veci počas pracovného týždňa. Jedného krásneho októbrového dňa však moja trpezlivosť došla. Opäť raz sme mali „tichú“ nedeľu. Nevadilo mi to, keďže som sa za pár minút chystala odísť z domu. Ako si tak pokojne stojím pri skrini a hútam, v čom by som sa tak dnes mohla páčiť, dlážka priamo pod nohami mi začne silno vibrovať a hučať! Určite vám nemusím popisovať svoje ľaknutie! Srdce mi silno bilo v krku! Nebolo to zemetrasenie, ani iná prírodná katastrofa, bol to len náš sused vŕtajúci do svojho stropu príklepovou vŕtačkou! Akosi som to rozdýchala a snažila sa prejsť mlčaním. Za pár minút sa to zopakovalo znovu, samozrejme v inej časti izby. No to som už mala toho dosť a začala rozčúlením kričať! Normálne nie som príliš agresívna a výbušná, ale nemohla som si pomôcť. Radšej som sa rýchlo obliekla a išla ľak predýchať na vzduch. Po tomto incidente akosi nastali dni pokoja a ticha. S mamou sme zo žartu hovorili, že raz to muselo prísť, veď už musia mať byt deravý ako ementál. Ale opäť raz sa potvrdilo, že zdanie klame. Zabudli sme na kúpeľňu! O pol dvanástej mal náš pán sused silné nutkanie, pribiť si nejakú poličku či držiak na župan... Možno to bol akýsi susedský pozdrav, pripomenutie, aby sme nezabudli, že existujú. Takéto pripomenutie mi bolo dožičené i dnes, pred pár minútami. Sedím nad počítačom, trápim sa nad diplomovkou a počujem silný hukot. Hm možno niečo vysypali a len si to rýchlo povysávajú, povedala som si a s vypätím síl som sa snažila sústrediť len na myšlienky a papiere predo mnou. Keď zvuk po desiatich minútach neprestával, nedalo mi to a započúvala som sa doň. Heuréka! Som dobrá! Susedia si našli pod stromčekom stacionárny bicykel a začali zhadzovať vianočné kilá. A ide im to, podľa intenzity hluku museli ísť poriadnou rýchlosťou. Len mne, popri ich šlapaní, písanie nie veľmi ide. Keby oco nevstával o pol štvrtej do práce, zacvičila by som si s nimi! Na švihadle! A bosá! :-)
