Nedbali ani komunisti. Interrupčným zákonom vytvorili výnimku v trestnom zákonníku pre ženy v prvom trimestri tehotenstva. Tá sa dnes prekrúca na vymyslené právo na potrat, pričom právo na život je odopierané. Komunisticky režim upieral základné ľudské práva - právo na súkromný majetok, či slobodu vierovyznania. Revolučné udalosti v roku 1989 viedli k uznaniu týchto práv, no nie práva počatého človeka na život. K tomu je potrebná ešte druhá revolúcia. Tá prvá - "nežná" - nevykorenila úplne komunistické zmýšľanie, praktiky, či zákony.
Prvýkrát bol umelý potrat legalizovaný V. I. Leninom v roku 1920 v Sovietskom zväze, ktorého príklad v 50-tych rokoch nasledovali jeho satelity vo Východnej Európe. V roku 1957 legalizovalo potrat Československo, v roku 1967 Veľká Británia a v roku 1973 Spojené štáty americké. Komunistká revolúcia, netotalitným spôsobom, postupovala na západ. Aj západ postupne nasiakol ateistickým materializmom, ktorý sa tam rozšíril nenásilne, nenápadne, prefíkane, ale o to istejšie. Totalitárne taktiky nefungujú vždy najlepšie...
V porovnaní so 40 mil. obetí 2. svetovej vojny, zločiny komunizmu predstavujú 100 mil. ľudských životov. K nim však nerátame obete komunistického vynálezu potratového zákona. Zhruba 50 mil. potratov ročne, podľa štatistiky OSN, znamená najväčšiu genocídu, aká tu kedy bola. Je to neľudský čin a nie "ľudské právo” ako je to propagované medzinárodnými inštitúciami od EÚ až po OSN.
Komunistický režim nikdy nebol v Európe úplne odsúdený. Dnes Európska únia zriadila fond na pripomenutie si obetí stalinizmu. Stalinovské gulagy boli však len jednou formou genocídy. Ďalšími medzinárodne uznávanými genocídami komunizmu sú napr. hladomor na Ukrajine či Kambodžské vražebné polia. Najhoršia forma komunistickej genocídy, tá potratová, pretože je dobre skrytá a cenzurovaná, tu prežíva dodnes. Ako ďalšie genocídy je financovaná, podporovaná a propagovaná vládnucími garnitúrami, zákonmi, štátom. Podobne ako iné genocídy je pri svojom odhalení popieraná jej vykonávateľmi a ich prisluhovačmi.
Prečo je podstata umelého potratu komunistická? Engels opisuje vo svojej knihe o Pôvode štátu, majetku a rodiny ako Marx chápe históriu: ako neustálu revoltu utláčaných proti utláčateľovi. Túto revoltu boľševici zavádzajú nielen do zákonov týkajúcich sa majektu, aby "zrovnoprávnili" robotnícku triedu voči buržoázii. Revolta sa má diať aj na úrovni rodiny: utláčaná žena rebeluje proti mužovi, či manželstvu. Komunisti propagujú voľný sex ako cestu k rovnoprávnosti a tak manipulujú ženu, aby bola vďaka “metódam plánovaného rodičovstva” vždy k dispozícii ako objekt sexu bez rešpektu k jej dôstojnosti, odlišnosti a zároveň komplemetárnosti. Boľševici začali hlásať "slobodu pre ženu" - môže sexovať ako muž - bez možného dôsledku otehotnenia! To, čo ženy kedysi na mužoch odsudzovali - neviazaný sex - si dnes uzurpujú ako právo. Toto im ponúkajú socialisticki plánovači v prezlečení za obrancov žien.
Ak feministky odsudzujú mužov za zabíjanie v minulosti, prečo chcú „právo“ na zabíjanie vydobyť pre ženy dnes? Je odsúdeniahodné pre mužov ako i ženy zobrať život nevinnému. Oľga Pietruchová, riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, sa prednedávnom v Novom slove vyslovila za právo na zabíjanie pre ženy. Táto nastrčená pobočka medzinárodnej federácie prevádzkujúcej najväčšiu sieť potratových kliník vo svete, šíri na Slovensku svoje mýty a ideologicky propaguje násilie potratu, pričom sa skrýva za tzv. „právo ženy“. Hnutie sufražetiek usilujúce o emancipáciu žien na začiatku minulého storočia umelý potrat tvrdo odsudzovalo, lebo odopiera práva nenarodeným podobne ako sa práva upierali ženám. Toto je v rozpore s feminizmom, ku ktorému sa hlásia zástancovia pro-choice. Skrývajú sa za feminizmus, pričom fakticky propagujú marxizmus.
18 je rokom dosiahnutia zrelosti. Po 18 rokoch od Nežnej revolúcie sa na Slovensku znova mobilizuje VEREJNOSŤ PROTI NÁSILIU. V tom je nádej, že sa aj tieto socialistické "večné" časy skôr či neskôr skončia.
