Vernosť zmluve = fundamentalizmus?

Kedysi dávno dostal Izraelský národ od Boha cez svojho vodcu Mojžiša na kameni napísaný zákon. Tento zákon mal 10 veľmi jednoduchých bodov a obsahoval všetko, čo človek potrebuje k tomu, aby bol v živote štastný. Ničmenej - kedže Židia boli tiež len ľudia - dodržiavanie niektorých pravidiel im robilo problémy. A rovnako ako dnes, aj ich najviac trápili práve otázky týkajúce sa sexu.

O nesmiernej vynaliezavosti vtedajších ľudí by som si nedovolil pochybovať ani napriek skutočnosti, že sa toto všetko dialo pred niekoľko tísic rokmi. Malý príklad takejto vynaliezavosti: Boh vo svojom zákone zakázal rozvod, a tak stalo sa celkom bežnou praktikou požičiavanie manželiek. Na veľký tlak ľudu Mojžiš - aby zabránil práve takýmto zvyklostiam - vydal rôzne pravidlá hovoriace o tom, kedy a akým spôsobom je možné manželku prepustiť (a teda aj vymeniť). A takýchto príkladov sa samozrejme dá nájsť niekoľko.
Keď neskôr prišiel Ježiš a jeho odporcovia sa ho pokúšali "nachytať" práve na otázke rozvodu, vyjadril jednoznačné stanovisko. Vysvetlil, že Mojžiš im povolil prepustiť manželku len pre tvrdosť ich srdca.
Ježiš - pápežov Boh - neustúpil, ako to urobil Mojžiš. Vo svojom učení bol verný zákonu a zmluve, ktorú človek s Bohom uzatvoril. Pápež - človek nasledujúci Ježiša - preto nemôže ustúpiť, ak by ústupkom menil Boží zákon. Preto je zbytočné hovoriť o tom, kto je konzervatívny a kto liberálny. Nech je pápež akýkoľvek, v mnohých sporných bodoch, o ktorých sa diskutuje, nemôže ustúpiť, pretože by tým vyhlásil Boha za klamára. Je zrejmé, že sa nájde veľa otázok, v ktorých Cirkev môže - a aj by mala - zmeniť svoj postoj, v mnohých sa však zmien zrejme nedočkáme.
Niekedy nabudúce skúsim rozobrať jednotlivé otázky a možno trochu vysvetliť, prečo v nich je Cirkev taká "tvrdohlavá".