Evolúcia prebieha tak, že najprv musia vzniknúť nové gény a ak je tá zmena pozitívna, organizmus prežije.
Čo sú to mutácie? To sú chyby v „programe“ DNA. DNA môžeme prirovnať ku knihe, kde sú napísané inštrukcie ako sa má vytvoriť živý organizmus, ako má vyzerať a fungovať.
Mutácie sú náhodné chyby pri prepise DNA.
Profesor Dawkins vo svojej knihe Rieka z raja zavádza tým, že nesprávne prirovnáva mutácie ku listom pre šťastie približne tohto znenia: „Odošlite tento list 6 ľuďom a do týždňa vás stretne veľké šťastie, ale ak list zahodíte, postihne vás nešťastie.“ Ako list koluje, prechádza rôznymi mutáciami a po mnohých generáciách už má úplne iné znenie, napríklad sú tam doplnené príbehy ľudí, ktorí list zahodili a zomreli.
Avšak toto prirovnanie je úplne zavádzajúce. Za listom stála inteligencia a list pozmenili ľudia, ktorí textu rozumeli, teda ho prepísali tak aby dával zmysel. Avšak profesor popiera, že pôvodcom informácie v DNA bol inteligentný Stvoriteľ, ale tvrdí, že gény vznikli úplnou náhodou. A mutácie sú chyby, ku ktorým dochádza pri prepise a „pracovníci v bunke“, ktorí kopírujú DNA nerozumejú textu, nerozumejú, že tento gén je pre ruku a tento pre oči. Oni rozumejú len písmenkám T,A,G,C.
Takže lepšie prirovnanie by bolo, že dali by ste niekomu, kto nerozumie po slovensky, napríklad Maďarovi prepisovať slovenskú knihu. Maďar písmenká našej abecedy pozná, ale textu nerozumie. Akoby asi vyzeral slovenský text po tisícoch a tisícoch prepisoch Maďarmi? Koľko z tých textov by bolo lepších ako pôvodné znenie? Mali by tie texty vôbec zmysel? Alebo by sa im čisto náhodne podarilo napísať príbehy ľudí, ktorí list zahodili a postihlo ich nešťastie? A netreba zabúdať na jednu dôležitú vec – že pokiaľ by text bol zlý, kniha by v prírodnom výbere zanikla a nedostala by šancu opraviť sa v ďalšej generácii.
Dawkins sám priznáva, že nemôže nastať mutácia,ktorá organizmus spočiatku znevýhodňuje, ale po pár generáciách ďalších mutácii bude pozitívna. Ak sa má organizmus uchytiť a prežiť, ani jedna mutácia nesmie zhoršovať organizmus.
To znamená, že dáme Maďarom prepisovať slovenský text a každá kópia, ktorá text zhorší, zanikne, hoci stačil len malý krôčik k tomu, aby bol text vylepšený.
Sám Dawkins v úplne inej súvislosti priznáva, že mutácie, ktoré sa prejavia, sú väčšinou negatívne a uviedol aj príklad, že je omnoho viac spôsobov ako rádio pokaziť, ako je spôsobov jeho vylepšenia. A dokazujú to aj empirické pozorovania.
Citujem holandského biogenetika Dr. Willema J. Ouweneela, ktorý pracoval na výskume, pri ktorom ožarovali vínne mušky a zisťovali aký vplyv majú mutácie:
“Pre evolucionistov je veľmi dôležité dokázať, že mutácie hrajú dôležitú úlohu pri vzniku nového druhu. Čo je na tom pravdy z pohľadu genetiky ? Všetky mušky, ktoré sa narodili zmutované by v prírode zomreli, lebo mutácie ich poškodili. Sú veľmi škodlivé, obmedzujú ich variabilitu a často sú priamo smrteľné. Podľa mňa sú mutácie pre živý organizmus vždy veľmi škodlivé.”
Nielen pokusy s muškami, ale objektívne pozorovania dokazujú, že mutácie v prírode nevedú k zlepšeniu druhu, ale poškodzujú a oslabujú druh.
Prečo to tak je?
Spomínala som, že jazyk DNA sa skladá z abecedy štyroch písmen T,A,C,G. Trojkombinácia týchto písmenok (takzvané kodóny) kódujú jednu aminokyselinu, a niektoré sú štart a stop. Teda kodóny by sme mohli prirovnať ku slovám. A reťazce génov môžme prirovnať ku vetám. Čo sa stane ak jedno písmenko vypadne, alebo pribudne? Nastáva posun a úplne nesprávny výsledok. ”Robotníci” v bunke totiž nemajú inteligenciu ako čitatelia blogu, že pri preklepoch (ktorých v mojich blogoch nie je málo) si domyslia správne znenie. Uvediem jednoduchý príklad.
Napísala som, že "slová" v DNA sa skladajú z troch písmenok. Máme text tohto znenia: RAZ DVA TRI. Čo sa stane, ak jedno písmenko vypadne? Budeme mať tento text: RZD VAT RI... a podobný výsledok dostaneme, ak nám písmenko pribudne, alebo ak skopírujeme ľubovoľný úsek DNA a prilepíme ho na ľubovoľné iné miesto. Napríklad ak sa kódón, ktorý má funkciu STOP dostane na nesprávne miesto, je to celé v háji.
Preto ešte lepšie prirovnanie ako ku písanému textu, je ku počítačovému programu. Čo sa stane ak si náhodne prehodíte nuly a jednotky, alebo nejaké vypustíte? Koľko náhodných chýb naozaj vylepšia počítačový program?
Druhá vec, ktorú Dakwkins v súvislosti s mutáciami vôbec nespomína je, že na to aby nastala maličká zmena v organizme, musí najprv nastať obrovská zmena v génoch. Na postavenie jedného proteínu zvyčajne potrebujete tisícdvesto až dvetisíc „písmen“ DNA a tých možných kombinácií je obrovské množstvo, pričom drvivá väčšina možných kombinácií je nefunkčná.
A tu sú stovky „riadkov textu“, ktorý, podobne ako počítačový program nemôže byť napísaný približne správne, ale rovnako ako pri počítačových programoch môže malá chyba úplne znehodnotiť celý program.
Zopakujem, že na každú miniatúrnu evolučnú zmenu treba tisíce a tisíce NÁHODNE VZNIKNUTÝCH GÉNOV, ktoré MUSIA vypôsobiť, že organizmus bude od začiatku FUNKČNÝ. Nemôžu byť napísané približne správne, alebo skoro správne. Napríklad ak mi nejaká maličká súčiastka motora bude chýbať, celý motor bude nefunkčný, alebo ak v počítačovom programe zameníš iba tri nuly a jednotky, pokazíš tým celý program. Auto nezahynie, ale počká, kým do toho motora súčiastku doplním, počítačový program programátor opraví, ale živočích ZAHYNIE spolu so svojim génmi.
Teda táto pozitívna mutácia musí nastať u jedného jedinca naraz. Ak je správna na 95% ale organizmus znevýhodňuje, jedinec zahynie a nebude mať šancu tých 5% opraviť v ďalšej generácii.
Preto v žiadnej knihe ani Dawkinsa ani iných evolucionistov nenájdete štatistiku, aká je šanca a aký čas je potrebný k vývoju jednotlivých organizmov z pohľadu vzniku génov potrebných ku evolúcii. Stále argumentujú, že ak máte dostatočne dlhý čas a priestor, možné je všetko. Avšak dostatočne dlhý čas sme nemali, mali sme len 4,5 miliardy rokov a len priestor na našej planéte.
Zakončím posledným príkladom.
Vznik a postupný vývoj nových orgánov, napríklad oka, môžme prirovnať k tomu, ako keby sa mal jedinec, ktorý sa nachádza v Barcelone dostať postupne do Vladivostoku s medzizastávkami v Paríži , Prahe atď.
Barcelona znamená žiadne oko, Paríž predstavuje bunku citlivú na svetlo a každá ďalšia medzizastávka predstavuje mierne zlepšenie oka, až do cieľa – Vladivostoku, ktorý je hotovo vyvinuté oko. Keďže gény sú podľa Dawkinsa nie dielom inteligentného Boha, ale slepej náhody, zdôrazňujem fakt, že jedinec by nemal žiadnu mapu, nevedel by ani na ktorú svetovú stranu by sa mal vybrať. To že sa vybral správne by zistil až keby dorazil na jednotlivé medzizastávky. A na mnohých miestach v úseku medzi Barcelonou a Parížom by boli míny. Takže náhodne by prebiehali mutácie, čo sa dá prirovnať k tomu, že jedinec sa vybral na cestu. Veľa mutácii by boli negatívnych – to sú tí jedinci, ktorí stúpili na mínu. Mnohí by zablúdili – to sú tie neutrálne mutácie, ktoré organizmus ani nezlepšujú ani nepoškodzujú. A mnohí by takmer minuli cieľ – to sú tie mutácie, ktoré sú na 99% totožné s génmi, ktoré by viedli ku vzniku bunky citlivej na svetlo. Predpokladajme, že niekto by sa do Paríža náhodne dostal, bez toho aby po ceste stupil na mínu, teda máme jedinca, ktorý je citlivý na svetlo. Ten jedinec by sa rozmnožil a jeho potomkovia by sa mohli vydať na ďalšiu cestu do Prahy – zase naslepo a zase po mínovom poli. A tak ďalej. Ak vyrátate štatistickú pravdepodobnosť, potrebovali by ste stovky miliárd rokov, kým by sa niekto do toho Vladivostoku dostal, ak by sa tam vôbec niekto dostal.
Viem, že článok nie je vôbec odborný, ale snažila som sa jednoducho vysvetliť, prečo je evolúcia vďaka slepej náhode štatisticky extrémne nepravdepodobná a potrebovali by ste stovky miliárd rokov na vývoju oka, ďalších stovky miliárd rokov na vývoj ucha atď.
Koho zaujíma odbornejší článok s presnými číslami, odporúčam tento článok
