Pred sto rokmi ich však mnohí učenci datovali do obdobia konca 2. storočia.
Čo viedlo k tomuto veľkému posunu v datovaní? Boli to prevažne archeologické nálezy papyrusov z 2. storočia na ktorých boli napísané texty z evanjelií. Najstarší je Rylandský papyrus a tu je jeho história.
Rylandský papyrus s fragmentom evanjelia podľa Jána. Našiel sa v Egypte a jeho vznik odborníci datujú do obdobia 90.-150.n.l.
V roku 1920 Angličania odkúpili z Egypta množstvo papyrusových fragmentov, ktoré umiestnili do John Rylands Library. V roku 1934 sa odborník na papyrusy Colin H. Roberts prehrabával v suteréne spomínanej knižnice a našiel zlomok papyrusu, ktorý bol menší ako dlaň. Na obidvoch stranách bol fragment evanjelia podľa Jána. Ako odborník okamžite podľa štýlu rukopisu spoznal, že ide o veľmi starý papyrus. Poslal ten zlomok viacerým špičkovým expertom na papyrusy v Európe . Každý z nich nezávisle od ostatných odpísal, že tento rukopis by sa mal datovať do obdobia 100-150 n.l. a štvrtý odborník, Adolf Diessmann povedal, že by sa mal datovať do roku 90 n.l.
Originál evanjelia podľa Jána bol napísaný v Malej Ázii, ale tento fragment pochádzal z Egyptskej komunity, teda určitú dobu trvalo kým sa dostal do Egypta. Evanjelium podľa Jána považuje väčšina historikov za najmladšie, teda evanjeliá podľa Marka, Lukáša a Matúša museli byť napísané ešte skôr.
Z týchto dôvodov dnes už máloktorý historik spochybňuje, že evanjeliá boli napísané neskôr ako v 1. storočí n.l. Avšak rozchádzajú sa v názoroch, či boli napísané pred rokom 70 n.l., alebo po roku 70 n.l.
Tí, čo sa prikláňajú k datovaniu pred rok 70.n.l., uvádzajú nasledujúce dôvody:
Kniha Skutkov apoštolov končí Pavlovym príchodom do Ríma. Nespomína požiar v Ríme a následné prenasledovanie kresťanov za vlády Nera. Neopisuje, ako počas tohto prenasledovania dal Nero Pavla sťať a Petra ukrižovať. O týchto udalostiach vieme z iných historických diel, nie z Biblie. Prečo? Najlogickejšie vysvetlenie toho, prečo sa požiar v Ríme a koniec Pavlovho života nespomínajú je ten, že kniha Skutkov už bola v tom čase pravdepodobne dopísaná, čím sa dostávame k dátumu pred rokom 64. V knihe Skutkov sa ani nepíše o poprave Ježišovho brata Jakuba v roku 62. O tejto udalosti píše až Josephus Flavius. Prečo Lukáš nespomína takú významnú udalosť? Asi preto, lebo v roku 62 už bola kniha Skutkov napísaná. Lukáš však napísal aj evanjelium podľa Lukáša a Kniha Skutkov je až druhá kniha v poradí, takže evanjelium musí byť ešte staršie ako kniha Skutkov.
Navyše historici predpokladajú, že najstaršie evanjelium je Markovo a Lukáš napísal svoje evanjelium až po Markovi a Matúšovi. Môžeme teda dôjsť k záveru, že evanjelium podľa Matúša, Marka, Lukáša a kniha Skutkov boli napísané pred rokom 62.
Ďalšou významnou udalosťou, o ktorej v evanjeliách nepíšu je pád Jeruzalema v roku 70 n.l.
Ale pravdou je, že evanjeliá ju spomínajú – nespomínajú. Máme totiž zaznamenané Ježišovo proroctvo o chráme a Jeruzaleme, kde svojim učeníkom povedal že „neostane kameň na kameni“ a doplnil že sa to stane ešte počas života jeho generácie.
Práve tento fakt viedol väčšinu historikov k presvedčeniu že evanjeliá boli napísané až po páde Jeruzalema.
Je to štandardný postoj historikov, že ak máme zaznamenané proroctvá, ktoré sa naplnili, pravdepodobne tieto „proroctvá“ boli napísané až po „prorokovaných“ udalostiach.
Nemôžeme historikom tento skepticizmus vyčítať, ale už pri knihe starej zmluvy sa dokázalo, že sa mýlili. Kniha proroka Daniela bola podľa Biblie napísaná v 6. storočí p.n.l., ale sú v nej zaznamenané proroctvá, ktoré sa naplnili v období od 6.stor.p.n.l. - do 2. storočia p.n.l. Preto historici došli k presvedčeniu, že bola napísaná až po udalostiach. Avšak v Kumránskych jaskyniach našli aj starú kópiu knihy Daniel a jazyk v ktorom je napísaná sa v 2.storočí už dávno nepoužíval.
A čo urobíme s proroctvami, ktoré sa isto naplnili až po napísaní? Napríklad po predpovedaní pádu Jeruzalema Ježiš pokračoval, že Jeruzalem bude šliapaný pohanmi dokiaľ... A to "dokiaľ" sa naplnilo v r. 1967 po šesťdňovej vojne.
Či už evanjeliá napísali pred rokom 70. alebo po tomto dátume, stále je to v porovnaní s inými starovekými dokumentmi čerstvý záznam udalostí. Dokonca aj v dnešnej dobe historici neraz zrekonštruujú historické udalosti na základe výpovedí svedkov, hoci sa udiali pred vyše 50 rokmi.
Kto napísal evanjeliá?
Evanjeliá sú anonymné, ale tradícia vždy pripisovala autorstvo Matúšovi, Markovi, Lukášovi a Jánovi. Máme o tom záznamy v dielach cirkevných otcov Papia a Irenea z 2. storočia. Nie je toho veľa, ale historici bežne pripíšu niekomu autorstvo na základe jedného historického záznamu a tu máme tvrdenia hneď dve a z 2. storočia, teda ide o pomerne skorý záznam.
Navyše ak by si autorstvo vymysleli, prečo by ho nepripísali dôveryhodnejším osobám ako bol Peter, Filip, či Tomáš? Skutoční autori kanonických evanjelií veľkú prestíž nemali. Výnimkou je Ján. Ale Matúš mal hneď po Judášovi najhoršiu povesť. Dôvod je ten, že Matúš bol bývalý vyberač daní a títo mýtnici sa tešili rovnakej "úcte" ako prostitútky. Marek a Lukáš ani neboli Ježišovi učeníci. Marek bol tlmočníkom učeníka Petra a písal, čo mu Peter rozprával a Lukáš bol spoločníkom Pavla na jeho cestách a v úvode svojho evanjelia píše, že sa na všetko dôkladne povypytoval očitých svedkov.
Verím, že som predložila dostatočné dôkazy na podporu tvrdenia, že evanjeliá boli napísané ešte počas života očitých svedkov Ježišovho pôsobenia. Navyše ich napísali buď priamo Ježišovi učeníci, teda očití svedkovia, alebo ich spoločníci na základe výpovedí očitých svedkov. Aj v dnešnej dobe sa literárne dielo, ktoré napíše buď ten, kto udalosti sám zažil, alebo ho napíše niekto, kto to síce nezažil, ale dôkladne sa povypytoval účastníkov, považuje za dôveryhodné svedectvo.
Odporúčam predchádzajúci článok kde som stručne spomenula aké kritériá používajú historici keď sa rozhodujú, či dielo je, alebo nie je historicky spoľahlivým zdrojom a ako v skúške týchto kritérií obstojí Nový Zákon.
