Ďalší bombastický dôkaz potvrdzujúci evolučnú teóriu.

V sekcii veda SME sa objavil článok o ďalšom bombastickom dôkaze, ktorý má vyriešiť jeden z mnohých problémov evolučnej teórie. O aký problém ide?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (435)

Ako pred miliardami rokov došlo k tomu, že z jednobunkového organizmu vznikol mnohobunkový organizmus ktorý sa skladá z mnohých rôznych typov buniek? K vyriešeniu tohto problému prispeli William Ratcliff a Michael Travisan z Minnesotskej univerzity, ktorým sa v laboratóriu podarilo dokázať, že z pivovarských kvasníc vznikajú mnohobunkové zhluky. Ich experiment vzbudil obrovský záujem, ale naozaj tento experimentálny dôkaz rieši spomenutý problém evolúcie? Ani náhodou.

K tomu, aby sa z jednej bunky po čase vyvinula jabloň, žirafa, či netopier, ako píšu v článku, nestačí schopnosť buniek tvoriť mnohobunkové zhluky, ale musí dôjsť ku diferenciácií buniek v mnohobunkovom organizme.
Organizmus sa totiž neskladá z jedného typu buniek, ale z mnohých typov buniek, ktoré sú úplne rozdielne.
A ako došlo k tomu, že mnohobunkové organizmy sa zmenili zo zhluku rovnakého typu buniek na špecializované bunky rôzneho typu?
A tu evolúcia končí v slepej uličke, lebo z genetického hľadiska ide o úplne neriešiteľný problém.
Uvediem jednoduchý príklad dvoch rôznych typov buniek, ktoré musia spolupracovať, hoci vyššie organizmy majú tisíce rôznych typov buniek.
Vezmime si vzťah medzi svalovou a nervovou bunkou.
Pre tieto dva typy buniek je potrebné.
1. Dve sady génov kódujúcich vlastnosti obidvoch typov buniek
2. Gény umožňujúce selektívnu aktiváciu jednej alebo druhej sady génov.
3. Gény, alebo sekvencie DNA, citlivé voči impulzom z okolitého prostredia a určujúce, ktorá z možností bude aktivovaná a zároveň gény, ktoré vytvárajú chemické látky aktivujúce diferenciáciu buniek.
4. Gény, ktoré budú riadiť spoluprácu medzi týmito dvoma typmi buniek.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ľudia, ktorí poznajú evolučnú teóriu len povrchne si väčšinou myslia, že ku evolučným zmenám dochádza vďaka tlaku prostredia, avšak nie je to tak. V evolúcii platí pravidlo, že najprv náhodne vzniknú gény, ktoré sú otestované až potom ako sa prejavia.
V prvom rade si treba uvedomiť, že všetky spomenuté gény mohli vzniknúť jedine náhodne, pretože jednobunkový živočích nevie, že raz chce byť napríklad jaštericou.
A až prírodný výber otestoval a selektívne vybral gény, ktoré náhodne vznikli.
Avšak štatistická pravdepodobnosť náhodného vzniku tisícov a tisícov nových génov je omnoho menšia ako je počet častíc vo vesmíre.

SkryťVypnúť reklamu

A k tomu aby novovznikajúci organizmus mal nejakú výhodu v prírodnom výbere je potrebné aby tisíce týchto mutácii prebehlo naraz u jedného organizmu, alebo vo veľmi krátkej dobe. Uvediem príklad. Ak by vznikli všetky spomenuté potrebné gény, okrem génov, ktoré zabezpečujú komunikáciu medzi nervovou a svalovou bunkou, všetky mutácie, ktoré už prebehli, sú úplne zbytočné, lebo organizmus by nebol funkčný a nemal by žiadnu výhodu v boji o prežitie.
V spomínanom článku citovali Ratcliffa, ktorý povedal. „Vlastne ani
neexistuje veľa vedcov, ktorí sa zaoberajú evolúciou experimentálne;
snažia sa o evolúcii uvažovať, nie odhaľovať postupy, ktoré sa v nej
uplatnili.“


Čo, alebo kto stojí za informáciou uloženou v DNA, ktorá umožňuje
baktériám tak rýchlo aktivovať potrebné sady génov? Slepá náhoda, alebo
inteligencia?

Doplnené neskôr:

Článok som písala pred vyše 5 rokmi, keď sa ešte tvrdilo, že 95 % DNA je
odpad. Kreacionisti správne predpokladali, že to nie je odpad, len sme
ešte neobjavili jej účel. Dnes vedci vedia, že práve táto odpadová DNA
stojí za schopnosťou organizmov sa tak rýchlo adaptovať zmenám
prostredia. Stojí na tom vedný odbor epigenetika, ktorá dala opäť veľkú
ranu Darwinizmu.
Prečo? Lebo podľa neodarwinistov evolúcia mala stáť na náhodných
mutáciách. V skutočnosti adaptácia organizmu prebieha extrémne rýchlo
vďaka "odpadovej" DNA. A to poukazuje na mimoriadnu inteligenciu ukrytú
za genetickým kódom.
Ale ateisti samozrejme povedia, že to všetko vzniklo náhodne a
samovoľne, len treba dostatok času.
Ako povedal neznámy autor: "Keď človek prestane veriť v Boha, neznamená
to, že neverí ničomu. Práve naopak – uverí čomukoľvek."

Veru čomukoľvek... aj tomu, že kód DNA sa poskladal náhodne a samovoľne.

Výzva pre chytrých ateistov:

Súkromná spoločnosť vypísala technologickú cenu $5,000,000 a vyplatí ju
tomu, kto vysvetlí pôvod genetického kódu, resp. vysvetlí ako sa kód -
ľubovolný kód - poskladá sám.

Oficiálny web k tej cene

https://herox.com/evolution2.0

Mária Tvrdoňová

Mária Tvrdoňová

Bloger 
  • Počet článkov:  91
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Vyštudovala som históriu na UKF v Nitre a ako koníček som sa venovala skúmaniu historickej dôveryhodnosti Nového Zákona a o tejto problematike je väčšina mojich článkov. Od roku 2018 už svoje články nepublikujem na SME, ale na https://tvrdonova.blog.idnes.cz/ a na https://protestantka.blog.pravda.sk/ a videá na https://www.youtube.com/channel/UCW4QTQraJEW5M8eTv27Z_zg V článkoch prezentujem svoje vlastná názory, nie názory mojich zamestnávateľov. Zoznam autorových rubrík:  Skutočné príbehyDôkazy Ježišovho zmŕtvychvstanDôveryhodnosť BiblieOtázky vzniku životaHistorické záznamy o JežišoviPre kresťanovDemagógia DawkinsaNezaradené

Prémioví blogeri

Anna Brawne

Anna Brawne

107 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
INESS

INESS

108 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

108 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

146 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu