Informácia uložená v DNA je dôkazom inteligentného Stvoriteľa-1.

DNA, ktorá sa tiež nazýva informačná molekula, obsahuje štyri typy nukleových báz - adenín /A/, tymín, /T/, guanín /G/ a cytozín /C/ a genetická informácia je v nej „zapísaná“ formou striedania nukleotidov. Funguje to podobne ako počítačové programy, kde je informácia uložená striedaním núl a jednotiek, ale v prípade DNA nemáme možnosti dve, ale štyri a všetky genetické informácie sú uložené vo forme kombinácií štyroch nukleových báz. Poradie, v akom sú tieto bázy v molekule zoradené, je pokynom pre tvorbu bielkovín. Ako sa inštrukcie uložené v molekule DNA odovzdávajú bunke? Bunka vlastne neobsahuje len jeden jazyk, ale dva. Jeden jazyk je samostatný kód DNA písaný v „abecede“ štyroch nukleových báz a druhý je jazyk proteínov písaný v „abecede“ dvadsiatich aminokyselín. Keď DNA vytvára bielkovinu, dochádza k prekladu z jedného jazyka do druhého.
A tu nastáva obrovský problém odkiaľ pochádza tá zmysluplná informácia uložená v DNA.
Poradie nukleových báz totiž nemôžme prirovnať ku poriadku a vysoko usporiadaným štruktúram, ktoré vidíme v neživej prírode, napríklad v kryštáloch. Kryštáli sú síce vysoko usporiadané, ale ich informačný obsah je veľmi nízky. Ku vzniku kryštálov dochádza pôsobením chemických a fyzikálnych síl, ale v prípade DNA je tomu ináč, lebo tu ide o informačný kód. Z chemického hľadiska je výskyt ľubovoľnej bázy v celom reťazci molekuly rovnako pravdepodobný na jeho ľubovoľnom mieste, podobne ako poradie písmen v napísanom texte. Ak prirovnám genetický kód ku textu, ktorý je napísaný v knihách, písmená v slovách, ktoré čítame sa neopakujú pravidelne, nenachádzame tam pravidelný vzorec písmen, ako je usporiadanie molekúl v krištále. V určitom zmysle slova sú písmená v slovách textu umiestnené náhodne. Ale podobne ako v písme, len niektoré kombinácie písmen dávajú zmysel, rovnako v molekule DNA sú len niektoré kombinácie použiteľné pre život. Inými slovami, neexistuje žiadna fyzikálna alebo chemická sila, ktorá by vedela zoradiť nukleové bázy v správnom poradí, to dokáže len niekto, kto tomu jazyku rozumie, teda nie neživá hmota, ale inteligencia. Ak niekto tvrdí, že fyzikálne alebo chemické sily dokážu vytvoriť zmysluplný genetický kód, tak môžem tvrdiť, že niekto, kto sa nevyzná v programovaní, môže náhodným ťukaním núl a jednotiek do klávesnice počítača vytvoriť zmysluplný počítačový program.
Sú teda iba dve možnosti, ako vznikla informácia uložená v DNA. Inteligencia, alebo náhoda.
Aj z týchto dôvodov, medzi vedcami vzniklo hnutie inteligentného dizajnu (ID), ktorí vychádzajú z faktu, že kde je kód, tam je aj inteligencia, ktorá ten kód vytvorila. Takže narozdiel od tvrdenia v médiách, nejde o teóriu založenú na náboženstve, ale na vede a síce na fakte, že len inteligencia dokáže vytvoriť kód. Vedci ktorí ignorujú fakt, že za informáciou stojí inteligencia, paradoxne v mene vedy ignorujú samotnú vedu. Vedci, ktorí odmietajú ID povýšili svoj svetonázor nad fakty.
Jediný argument, ktorý vedci odmietajúci ID neustále omieľajú, je že Boha nemôžme vidieť. Avšak abduktívna metóda, teda logický záver založený na skúsenosti, sa vo vede bežne používa. Uviedla som príklad s Macchu Picchu, že vedci po jeho objavení automaticky predpokladali, že ho postavili ľudia a používa sa napríklad aj v programe hľadania mimozemských civilizácií. Ak by sa z vesmíru objavili zakódované elektromagnetické signály, považovalo by sa to za dôkaz existencie inteligentných bytostí, ktoré ich poslali.
Prečo však pri skúmaní genetického kódovania odmietame Stvoriteľa?
Tým, ktorí ma neustále presviedčajú, že informácia uložená v DNA nie je dôkazom Stvoriteľa chcem povedať jedno tajomstvo o autorovi mojich blogov. Myslím, že všetci predpokladáte, že moje blogy píše niekto, kto je gramotný, vie po slovensky aj keď trošku horšie ovláda pravopis, alebo je nepozorný a má minimálne priemernú inteligenciu (aj keď v diskusiách moju inteligenciu niektorí popierajú). A čo ak sa mýlite? Videla ste ma niekedy písať moje blogy? Ja tvrdím, že moje blogy vznikli tak, že trojročné dieťa, ktoré ešte nevie čítať, ťukalo do klávesnice počítača a náhodou sa mu podarilo napísať niekoľko blogov. Veď vesmír je veľký, trvá miliardy rokov, tak prečo sa práve počas týchto dvoch mesiacov jednému dieťaťu na jednom mieste nepodarilo náhodne napísať 14 zmysluplných blogov? A ku vzniku primitívneho života je potrebné podobné množstvo informácií a s menším počtom chýb ako v tých 14 blogoch.
V diskusii mi bolo povedané: „Nikdy sa nezamiluj do svojej hypotézy.“ Skvelým príkladom toho je Richard Dawkins, ktorý vyhlásil: „Dokonca, aj keby nebol žiadny skutočný dôkaz v prospech Darwinovej teórie, aj tak by bolo správne uprednostniť ju pred inými konkurenčnými teóriami (stvorenie)“ ⁽¹⁾
Druhou možnosťou ako stvorenie, je hypotéza, že nukleotidy sa správne zoradili náhodne, veď predsa na to mali dosť času. Preto v druhej časti článku uvediem nejakú štatistiku.

Poznámky:
(1)."Even if there were no actual evidence in favor of the Darwinian theory ... we would still be justified in preferring it over rival theories [creationism]."
Richard Dawkins, The Blind Watchmaker (NY Norton, 1986), 287, emphasis in the original.

Použitá literatúra:
Drahoslav Vajda: Veda versuz Darwin, 2006, 47 s
http://www.allaboutcreation.org/software-of-life.htm
http://creationdesign.org/english/overlapping%20genes.html
http://www.harunyahya.com/books/science/dna/dnamiracle2.php
http://www.creationofman.net/chapter4/chapter4_4.html