To bola krásna nominácia…ALE…. Ja nič výnimočné nerobím, ja si ocenenie nezaslúžim, to iní by ho mali dostať.”
A takto to ide telefonát za telefonátom. Je totiž ten čas roka, kedy od vďačných žiačok, bývalých študentov, rodičov či kolegov dostávame stovky nominácií a poďakovania učiteľkám a učiteľom. Sú to pedagógovia o ktorých si myslia, že by si zaslúžili ocenenie za ich výnimočnú prácu. Za empatický prístup, povzbudenie, za zaujímavé výučbové metódy, za mimoškolské aktivity, za podporu tých žiakov, ktorí nestíhajú s ostatnými, za radosť z poznávania, ktorú títo pedagógovia odovzdávajú mladým.
„My sa ešte stále hanbíme ako ľudia nechať sa oceniť, alebo pochváliť sa niečím, čo dobré robíme. Hanbíme sa ako keby za to, že niekto nás pochváli ´ale prosím Ťa, to nestojí za reč nehovor o tom´. A pri tom sme sa na tom naozaj narobili ako blázni. Sme radi, že nás niekto ocení, ale tvárime sa ako ´však to je jasnačka´, pritom to jasnačka nie je,”objasňuje vnútorné nastavenie jedna z finalistiek ocenenia Učiteľ Slovenska.
V telefóne nám aj sami nominovaní hovoria, že oni síce učia s láskou, z celého srdca, sú vďační za nomináciu, ale hovoriť o tom nechcú. Nechcú byť viditeľní a nechcú sa “chváliť”.
“Svoju prácu robím rada, ale nerada "vytŕčam" z radu, určite je na Slovensku veľa kvalitných učiteľov a ja sa necítim nijako iná ako oni,” píše nám jedna nominovaná pani učiteľka a myslím, že hovorí za mnohých iných.
Nakoľko je to o vnútornej pokore a nakoľko o tlaku okolia, či spoločenskej "klíme", je ťažko posúdiť. V rámci rozhovorov totiž niekedy vyjde na povrch, že si finalisti zažili od kolegov či okolia obviňovanie z chválenkárstva a exhibicionizmu; nedôveru v netradičné metódy výučby či hodnotenia žiakov zo strany kolegýň. Vystúpiť z radu sa nevypláca, pracovné metódy takého učiteľa/-ky sú viac spochybňované, dokonca vzniká atmosféra akoby inovatívny prístup vyvíjal na ostatných učiteľov/-ky tlak, aby tak učili tiež; tí sa tomu bránia a odmietajú tak učiť, a situáciu riešia svojím spôsobom (napádaním „odlišujúcich sa“ kolegýň...).
V každom prípade naše skúsenosti hovoria, že z približne tisícky nominovaných sa prihlási do ocenenia desatina. Nedalo nám to, a tak sme oslovili tých pedagógov, ktorí boli nominovaní, ale rozhodli sa, že do ocenenia prihlášku nevyplnia. Aké boli ich dôvody neprihlásiť sa?
Viac než 60% respondentov si nemyslí, že ich učiteľský výkon je niečím výnimočný, alebo hodný ocenenia, napriek tomu, že ich niekto nominoval.
Niečo vyše 17% nechce “súťažiť”.
10% nominovaných sa obáva, že by ich účasť v ocenení mohla narušiť vzťahy s kolegami či nadriadenými.
Zvyšní respondenti nestíhali a nemali kapacitu prihlášku vyplniť.
Strach z toho, byť videný je aj v týchto číslach viditeľný a je to pravdepodobne fenomén regionálny, možno podmienený historickým kontextom. Keď som sa o bariérach slovenských pedagógov rozprávala s profesormi pedagogických líderských programov z USA, tí nad mojimi ponosami neveriacky krútili hlavami: “Vaši učitelia nechcú byť lídrami? U nás v USA by chcel byť lídrom každý, aj ten čo na to nemá.”
Snahou ocenenia Učiteľ Slovenska je pritom predovšetkým sieťovať výnimočných pedagógov a zviditeľňovať ich prácu v širokej verejnosti. Chceme, aby pozitívne pedagogické vzory inšpirovali k inováciám na školách, a tiež aby sa zmenila verejná mienka spoločnosti o učiteľskej profesii. Pretože, ako uviedol jeden z finalistov ocenenia: “Verejnosť nás- učiteľky a učiteľov často vníma ako tých, ktorí sa sústavne na niečo sťažujú, hoci o druhej sú doma a majú dva mesiace prázdnin ... Má vôbec význam takéto ocenenie? Aj celkový obraz učiteľov/-iek v médiách je skôr negatívny.”
Sme presvedčení, že sa nám to krôčik po krôčiku darí. Dostávame mnohé krásne, hodnotné nominácie a teší nás, že popri vďačných rodičoch a žiakoch píšu nominácie na svojich kolegov a kolegyne aj učiteľky, učitelia, riaditeľky a riaditelia.
A ako hodnotia ocenenie tí, ktorí sa rozhodli prihlášku vyplniť a dostali sa do finále? „Nikdy na to nezabudnem. Nie to ocenenie, tí ľudia tam boli pre mňa dôležití- ľudia nabití energiou. Sršala tam energia, pre ktorú sa tá desiatka v tej desiatke ocitla, diskutovali a počúvali sa, načúvali myšlienkam iných.,“napísal jeden z TOP 10 finalistov.
Pevne verím, že aj tento rok sa nám podarí predstaviť množstvo skvelých a inšpiratívnych pedagógov, ktorí budú s hrdosťou reprezentovať všetky výnimočné učiteľky a učiteľov Slovenska. Pretože o dobrých učiteľkách a učiteľoch musíme nahlas a verejne hovoriť. Inak budeme stále počúvať len to, ako nič nefunguje, nič sa nerobí dobre a nič nemá zmysel…
Viac o ocenení sa dozviete na www.ucitelslovenska.sk
Text je výberom z obsahu o dosahu národnej ceny UČITEĽ SLOVENSKA, vznikol na základe vlastného výskumu a rozhovorov s finalistkami a finalistami predošlých ročníkov, spätnej väzby, ktorú nám poskytli. (Komenského inštitút)
