Je veľmi dôležité nezabúdať na svoje bezpečné miesto. Dokázať sa doň dostať, vedieť ho vnímať v celej jeho plasticite, vo všetkých jeho deviatich dimenziách, dokázať byť jeho súčasťou.
Bezpečné miesto je izba, priestor, balkón, krajina, zrúcanina hradu, dno jazera, dom v oblaku - akékoľvek miesto, kde sa cítite dobre, kde vás nič neohrozí a kde sa nik iný okrem vás samotných, prípadne návštev, ktoré si tam sami pozvete, nedostane.
Bezpečné miesto sa môže úzko viazať s vašou obľúbenou činnosťou. Piť čiernu kávu, sedieť v hojdacom kresle, čítať si knihu a počúvať mačky ako vám pradú na kolenách - aj to je bezpečné miesto.
Môžu v ňom pobehovať bytosti s modrou pokožkou, dvoma pármi očí a striebornými vlasmi, môže byť, naopak, oázou samoty plnou kobercov a zapálených sviečok. Môže v ňom hrať hudba a rovnako v ňom môže ticho rozbíjať hlavy s rovnakým efektom, akým rozbíja zrelý melón betóny. Teda, pardón, s akým rozbíjajú melóny zrelé betóny.
Na bezpečnom mieste sa môžete mýliť koľko sa vám zachce.
Na bezpečnom mieste môžete tancovať salsu, aj keď ste to nikdy predtým nerobili. Lebo na bezpečnom mieste nikto nikoho za nič neodsudzuje.
Bezpečné miesto je osobné sanatórium s nadštandardnou starostlivosťou nás samých k nám samým. Na bezpečnom mieste sa ešte nikto nezbláznil a nezomrel; ak aj zomrel, bola to tá najmilosrdnejšia smrť na svete. Na bezpečnom mieste sa toho, naopak, veľa rodí. Na bezpečnom mieste sa rodí vrelosť, ľudskosť a vľúdnosť. Ale darí sa tam aj citrónovníku a divej višni.
Na bezpečné miesto zostáva v dnešnom rýchlosvete veľmi málo času. Bezpečné miesto si nezvykne klásť podmienky okrem dvoch - stíšiť a zastaviť. Kedy naposledy sme si v tom našom príbytku utreli prach z políc? Zavolali ladiča pián, aby nám hodil očkom na struny a premazal pedále? Kedy sme poliali kvety a vyvetrali? Rozplakali sa od lásky? Upiekli čokoládový koláč, uvarili čaj z marockej mäty a išli zomrieť zo všetkých tých omamných vôní?
