Karolina Uherčíková
O sebaláske
Vraj je dobré byť tvrdý. Na seba, aj na okolie. Z pretlaku nezmyselných kvázipovinností sme zmätení, pláveme v pene dní a keď si večer líhame do postele, uvedomíme si, že sme na seba zlí.
"A predsa - to, čo hľadajú, by sa mohlo nájsť v jedinej ruži alebo v troške vody..."Viac sentimentu na mojom druhom blogu. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Vraj je dobré byť tvrdý. Na seba, aj na okolie. Z pretlaku nezmyselných kvázipovinností sme zmätení, pláveme v pene dní a keď si večer líhame do postele, uvedomíme si, že sme na seba zlí.
Sú takmer tri hodiny ráno. Prehadzujem sa v posteli a snažím sa odohnať úzkosť. Hruď mi zovrie obria studená ruka.
Existuje krajina, v ktorej je dobre. Páli tam slnko, ale iba ak chcete. Mrznú tam jazerá a ľad vytvára na hladine krásne obrazce - ale iba ak chcete. Netreba tam žiadne letenky, kufre, víza ani pas. Všetko, čo vám treba, už máte.
Mám kamarátku, ktorá priberie z čistej vody, ďalšiu, ktorá zajedá prázdna v duši horalkami, a potom ešte jednu, ktorej sa zbláznila štítna žľaza a preto má dnes vyše sto kíl. Okolie a médiá im však v ich trápení príliš nepomáhajú.
Ako správna Slovenka som i ja hlboko kultúrna bytosť. Som prívrženkyňou papučovej kultúry, kultúry lenivosti a z časti i kultúry smrti. Väčšina Slovákov má v krvi i kultúru pečiatok, ale tomu, priznám sa, až tak veľmi nerozumiem.
Staré a nepoužívané CD-čka alebo DVD-čka by za bežných okolností skončili v smetnom koši, v lepšom prípade na balkóne ako odpudzovač holubov. Moja kamarátka Laura z nich však dokáže vyrobiť krásne náušnice, prstene a náhrdelníky.
V roku 1991 vydal Július Satinský svoju prvú knihu - zbierku listov adresovanú nám, Slovákom. Poukazuje v ňom na nebezpečenstvá, ktoré nášmu národu hrozia, pokiaľ neprijmeme skutočnosť, že svet sa mení a my spolu s ním.
Vy ste mimoriadni ľudia, vy mladí, všetci dohromady. Minulosť nenávidíte, prítomnosťou opovrhujete, budúcnosť je vám ľahostajná. (E.M.Remarque)
Srdce človeka má dve komory. V jednej nosí to, čo má rád a v druhej to, čo mu chýba. Ja si v srdci nosím všeličo možné a k tomu všetky malé bratislavské potraviny, ktoré sa z môjho rodného mesta postupne poberajú na druhý svet.
Pokúsim sa o voľný preklad článku, ktorý cez nádherne jednoduché myšlienky a prekrásne ilustrácie hľadá odpoveď na otázku, čo je to poézia.
Muzikanti neodchádzajú do dôchodku; jednoducho prestanú hrať, keď v nich už nie je viac hudby, napísal Louis Armstrong. Do mňa sa hudba nasťahovala keď som mala asi deväť. Otec mi kúpil walkman a všetky kazety The Beatles.
NASA vytvorila pre deti internetovú stránku, vďaka ktorej sa môžu vzdelávať v oblasti globálneho otepľovania a ochrany životného prostredia.
Bolo letné dusno, rok 2012. Pracovala som na recepcii hotela. Neurotický kuchár v prepotenom bielom tričku obracal palacinky, posypával ich cukrom a utieral si mokré spánky do dlaní. Pár minút na to som dostala panický záchvat.
Nevýslovne ma vyčerpávajú debaty o vojnách, politike, histórií a ekonomike, pretože k nim nikdy nemám čo povedať.
V priebehu jedného dňa mi dve moje priateľky nezávisle od seba povedali, že pred operáciou podplatili lekára.
Na základe paralely s rozprávkovým príbehom popisuje nemecký terapeut Heinz-Peter Röhr príčiny vzniku narcistickej poruchy osobnosti. Jej črty sú čoraz viac príznačné pre spôsob myslenia a fungovania celej západnej spoločnosti.
Pri príležitosti zajtrajšieho Dňa zeme, ktorý sa oslavuje už od roku 1970, by sme sa mohli spoločne ponoriť do rozjímavej meditácie. Zamyslieť sa nad tým, čo k životu nevyhnutne potrebujeme a čo je iba ťaživý prežitok.
Nepríjemnosti na Katedre žurnalistiky Univerzity Komenského rozprúdili mnohé vášne. Napriek svojmu neoblomnému pesimizmu som sa však rozhodla prispieť článkom v duchu hesla neznámeho autora - situácia je zlá, nie však zúfalá.