Minule som si, nepamätám si už z akého dôvodu, vygooglila pojem Plus size modelka. Google mi zobrazil mladé dievčatá s peknými krivkami a dokonalými proporciami, o trošku chudšie odo mňa - a to je môj index telesnej hmotnosti so slušnou rezervou v zdravom priemere (aj vrátane môjho spokojného bruška, ktoré zo všetkého najviac miluje koláče). Inak tomu, bohužiaľ, nie je ani v najčítanejších ženských periodikách.
Ženským časopisom a médiám ako takým nemožno uprieť jednu pozoruhodnú superschopnosť - pod heslom "si krásna presne taká, aká si" dokážu stimulovať svoje čitateľky k nákupu stále novej dekoratívnej kozmetiky, oblečenia, čajov na chudnutie či skrášľovacích procedúr. V dobe (akože) prirodzenosti a (akože) pravdivosti však ešte stále vo veľkom podstupujú mladé dievčatá plastické operácie prsníkov z čisto estetických dôvodov. Pribrať je osobnou katastrofou nejednej ženy. Zdravá životospráva je najnovšia forma obsesie. Byť nestarnúcou, energickou a sexuálne príťažlivou aj dvadsať rokov po prechode, ideálne do nástupu stareckej demencie, je akýmsi čudným ideálom. Ak ho nenaplníme, prichádza frustrácia a pocit zlyhania, že sme vo svojom živote urobili niečo nesprávne.
V medzivojnovom období, a ešte pár rokov po ňom, boli ženské časopisy preplnené reklamami na výživové doplnky, stimulujúce chuť do jedla - krásne pribrala už za dva týždne! Jej sebavedomie je na vrchole, konečne sa páči mužom, hlásili nejedny noviny. V šesťdesiatych rokoch sa modelky, naopak, pchali práškami na spanie, v duchu myšlienky - kým spím nejem a kým nejem, chudnem. A ako sme na tom v súčasnosti? Podľa môjho osobného prieskumu pripadá na jeden billboard so ženou plnších tvarov desať vychudnutých slečien, ktorým akoby sa rebrá chystali čochvíľa prepichnúť vlastné pľúca. Z tejto premenlivosti mi vychádza, že trendy sa udávajú podľa nejakého tajomného algoritmu a nevznikajú na základe objektívnej skutočnosti (alebo že by predsa len bolo treba vojnou vyhladované ženy nakŕmiť a tým dnešným, poznačeným prebytkom potravy, zredukovať váhu?) Dôležité však je, že tieto trendy, nech majú korene kdekoľvek, utvárajú základný pocit sebadôvery žien, formujú ich každodenné správanie, ovplyvňujú vnímanie vlastnej hodnoty. A nemám pocit, že by sa slovenské ženy vo všeobecnosti cítili dobre a príjemne. A to je celkom škoda, nie?
V jednom nemenovanom ženskom časopise som nedávno narazila na krátke avízo o istej slovenskej speváčke, ktorá údajne "krásne schudla, aj keď bola v minulosti skôr bacuľka". V stĺpčeku autorka podotkla, že to speváčke v takejto fit forme neuveriteľne pristane. Exaltovaný tón tejto informácie ma rozčaroval možno práve pre skutočnosť medzi ľuďmi neznámu - speváčka totiž počas svojho "krásneho fit obdobia" trpela mentálnou anorexiou a počas najťažších štádií svojej choroby zjedla denne iba jeden pomaranč.
