Značka českého vydavateľstva Portál sa pre mňa po niekoľkých výrazných čitateľských zážitkoch stalo zárukou kvalitnej populárno-psychologickej literatúry. Jednou z kníh, ku ktorej som sa s odstupom času opakovane vrátila, nesie titul Narcizmus - vnitřní žalář. Tá na základe paralely s rozprávkou bratov Grimmovcov Železná pec, popisuje príčiny vzniku narcistickej poruchy osobnosti, ale aj cestu k jej uzdraveniu.
Čo je to narcizmus a narcistická porucha osobnosti?
Narcizmom označujeme sebelásku, avšak ak hovoríme o narcistickej poruche osobnosti, myslíme tým patologické prejavy v správaní, myslení a cítení. Pri narcistickej poruche rozlišuje Röhr ľahké, stredné a ťažké formy poruchy. V zdravej miere potrebuje sebalásku každý z nás - bez nej nakoniec nie je možné žiť plnohodnotný život, ani nadviazať úprimný a vrelý vzťah. O ťažkej forme narcistickej poruchy hovoríme vtedy, keď symptómy komplikujú každodenný osobný a sociálny život človeka. V knihe podrobuje autor narcistickú poruchu osobnosti analýze na pozadí rozprávky o princovi, ktorého zakliala ježibaba do železnej pece. Vyslobodí ho až princezná, ktorá zablúdi v lese. Ako to už v rozprávkach býva, všetko nakoniec dobre dopadne. Dovtedy je však cesta kľukatá, plná bezradnosti, výziev, zúfalstva, opätovných omylov; ale aj kúzla a čarovných pomocníkov, ktorých rady pomôžu princovi vyslobodiť sa, a tým si zachrániť život. Ako dej plynie, čitateľ pomaly odkrýva tajomstvá symbolického jazyka rozprávky, ktorý svojou magickou optikou až s neuveriteľnou presnosťou interpretuje zákonitosti duše.
Miluj seba samého, ako...
Láska k sebe je odtlačkom bezpodmienečnej lásky, ktorú v nás v ideálnom prípade zanechali rodičia. Schopnosť milovať samých seba zdravou formou "predpokladá matku, ktorá dieťaťu dokázala sprostredkovať pocit, že je milované proste preto, pretože je". V súčasnosti naberajú na popularite názory, ktoré sa snažia potlačiť význam matky a jej vplyv na vývoj psychiky dieťaťa. Bolo by odvážne, a nakoniec aj kontraproduktívne, vyžadovať od matiek dokonalú pripravenosť, božskú trpezlivosť či bezbrehú obetavosť bez možnosti pochybiť. Zdá sa však, že veľmi dôležitým krokom pri plánovaní potomstva je matkina schopnosť uvedomiť si potenciálnu hrozbu "odovzdania" svojej nespracovanej vnútornej drámy, svojej "temnej" stránky dieťaťu (v rozprávke tento jav autor vykresľuje ako uvalenie kliatby). Podľa autora totiž "dráma s narcistickou poruchou začína drámou rodičov". Otec môže chýbajúci materinský cit vyrovnávať, vo všeobecnosti ale býva jeho úloha pre vývoj dieťaťa významná až neskôr.
Ako spoznať narcistického človeka?
Človek s narcistickou poruchou pôsobí navonok arogantne, chladne, jadro jeho osobnosti je akoby skryté za studeným železným pancierom - napriek tomu vo svojom vnútri až prehnane citlivo reaguje na kritiku, neúspech či odmietnutie. S vypätím všetkých síl sa snaží udržať dojem, že má nad všetkými prevahu. Nikoho a nič zdanlivo nepotrebuje. Chlad, odstup, zlosť a hnev pôsobia deštruktívne na všetko okolo neho. Týmto správaním však narcistický človek v skutočnosti kričí po naplnení svojich ozajstných emocionálnych potrieb.
Narcistický človek nedostal vo svojom živote príležitosť zakúsiť, aké je to oprieť sa o skutočný vnútorný obraz sebahodnoty, nevie, aké je to prijímať bezpodmienečnú lásku, byť niekým milovaný a nemusieť sa o to ničím pričiniť. Ako autor pekne poznamenal - láska, ktorá sa dá zaslúžiť, nie je láskou. Nekonečné naháňanie sa za úspechom, práca až do absolútneho vyčerpania, prehnané zveľaďovanie viditeľných hodnôt, orientácia na výkon - tým všetkým sa narcistický človek snaží prehlušiť neutíchajúce vnútorné pochybnosti o oprávnenosti vlastnej existencie. Tieto a ostatné prejavy poruchy majú tendenciu vytvárať v duševnom živote človeka bludný kruh, z ktorého, zdá sa, nie je cesta von. Aj po odvedení veľkého výkonu, aj po celospoločenskom uznaní snahy totiž človek opäť a ešte o čosi intenzívnejšie pociťuje prázdnotu, fatálnu nudu, nenaplnenosť, depresívnu izoláciu a márnosť vlastnej existencie. S každou neúspešnou snahou o naplnenie tejto "deravej nádoby v duši" sa frustrácia iba prehlbuje.
Poruchu často sprevádzajú problémy vo vzťahoch, excesy s alkoholom alebo drogami. V ideálnom prípade sa človek nakoniec ocitne v slepej uličke zúfalstva a vyhľadá odbornú pomoc. Tá mu vo forme individuálnej alebo skupinovej terapie dokáže pomôcť získať nadhľad nad svojim problémom, porozumieť príčine jeho vzniku a jeho vnútorným zákonitostiam. Autor knihy zdôrazňuje, že je svojim spôsobom nevyhnutné prežiť si "zrútenie", ktoré nakoniec vedie k nadhľadu nad vlastným správaním, myslením a konaním. Životná kríza tak otvára možnosť prehodnotiť svoje doterajšie falošné vnútorné nastavenie. Až vďaka tejto konfrontácií so svojou situáciou je vraj "človek uväznený v železnej peci schopný chápať svoj doterajší život ako zradu na sebe samom. Hnal sa za tým, čo je nepravé, nezmyselné, sebecké a egoistické. Zraňoval druhých a hlavne sám seba. To k jeho životnej skutočnosti patrilo rovnako ako to, že nedokázal veriť, že by to niekedy mohlo byť inak. Práve preto sa musí učiť sám seba vnímať a rozumieť si."
Narcistická spoločnosť
"Syndróm železnej pece" sa nevzťahuje iba na jednotlivcov, ale týka sa celej západnej spoločnosti. Žijeme v extrémoch, usilujeme o perfekcionizmus, živíme sa klamnými predstavami o dokonalosti. Podporuje sa všetko, čo je intelektuálne, sterilné a bezchybné, emócie sú, naopak, vnímané ako prežitok, prípadne prejav slabošstva - skrátka, sú potláčané na okraj záujmu. Týmto všetkým sa podľa autora človek drasticky vzďaľuje svojej prirodzenosti. Všetko, čo je neprirodzené, nútené a neúprimné vedie následne k duševnej nepohode. Súčasný spôsob života podporuje vznik falošných potrieb, pretože ich napĺňanie vyhovuje súčasnej trhovej hospodárskej logike. Predsa pokiaľ bude človek nespokojný sám so sebou, s veľkou pravdepodobnosťou bude pod tlakom nepísaných požiadaviek narcistickej spoločnosti vykazovať známky ideálneho spotrebiteľa, ktorý sa bude snažiť materiálnym dostatkom a prehnanou starostlivosťou o všetko "viditeľné" a "vonkajšie" kompenzovať svoje nedostatky vo sfére emocionálnej.
Väčšina ľudí žije v presvedčení, že vyliečenie a zmiernenie duševnej bolesti príde zákonite s nadviazaním partnerského vzťahu. Pravda je však iná, a aj preto ľudia spravidla prechádzajú po nadviazaní vzťahu v takejto viere hlbokým sklamaním. Tak, ako sa princ i princezná v rozprávke bratov Grimmovcov potýkali na svojej ceste s množstvom problémov a úskalí kým prišlo k sobášu a šťastnému koncu, tak aj v reálnom živote je pred nadviazaním úprimného, láskyplného a fungujúceho partnerského vzťahu potrebné dokázať najprv prevziať zodpovednosť za svoj život, naučiť sa samostatnosti, učiť sa zvládať príkoria, vzdať sa velikášskych predstáv o sebe a neprimeraných požiadaviek na okolie, a nakoniec, dokázať s láskou a pokorou pristupovať k skutočnému Ja, čo v prvom rade predpokladá ochotu akceptovať vlastnú nedokonalosť. Ako píše Röhr, "človek v železnej peci nakoniec spoznal, že Zem nie je miestom boja, ale zdieľania s druhými. Je nutné vzdať sa boja, aby človek mohol cítiť, aké úľavné je odovzdať bremeno a žiť tu a teraz namiesto neustáleho utekania do imaginárnej a domnele lepšej budúcnosti. Nájsť cestu k sebaláske znamená schopnosť odovzdať sa božskému vyjadreniu vesmíru, odovzdať sa životu tak, ako sa rozvíja v každom okamihu na Zemi. Radosť z ľudstva, aj z jeho nedostatočnosti, človeku dovoľuje nájsť v sebe istotu. Pozná božské v sebe aj v ostatných."
Heinz-Peter Röhr (*1949) je terapeutom na klinike pre liečbu závislostí vo Fredeburgu. Je autorom viacerých publikácií so špecializáciou na rané poruchy osobnosti. Okrem narcistickej poruchy osobnosti sa vo svojich prácach zameriava na problematiku závislých vzťahov, hraničnej poruchy osobnosti, citového a pohlavného zneužívania, hystérie, úzkostí a depresie.
