Maria Popova je americká autorka bulharského pôvodu. Väčšinu svojho času trávi čítaním kníh, písaním článkov a spravovaním svojho blogu Brainpickings, v ktorom publikuje najmä recenzie zaujímavých kníh a biografické profily známych aj menej známych spisovateľov - to všetko v osobitom a precíznom spracovaní hodnom pozornosti a uznania.
Popova publikovala v marci článok o knihe súčasného francúzskeho spisovateľa Jean Pierre-Simeóna. Titul jeho rozprávky by mohol byť preložený ako Báseň, ktorá lieči ryby (This is a Poem that Heals Fish). Článok ma dojal natoľko, až som sa rozhodla preložiť jadro textu do slovenčiny a podeliť sa s touto redukovanou, no napriek tomu hodnotnou verziou knihy aj s ostatnými.
Knižka s nádhernými ilustráciami od Oliviera Talleca sprevádza čitateľov príbehom o chlapcovi Arthurovi, ktorý chce zachrániť svoju rybičku menom Leon od hrozného utrpenia nudy.
Arthurova mama sa díva na chlapca.
Zatvára oči,
otvára oči...
Potom sa usmeje:
- Rýchlo, daj jej báseň!
A odchádza na svoju lekciu tuby.
Arthur je z pokynu svojej mamy zmätený a neistý. Nevie, kde by sa taká báseň mohla ukrývať. Hľadá ju v spálni, v skrini aj pod posteľou, dokonca aj vo vysávači, no Arthur zisťuje, že ani tam sa žiadna báseň nenachádza.
Arthur napriek tomu pokračuje v hľadaní.
Vyberie sa do obchodu s bicyklami, kde pracuje Lolo.
Lolo vie všetko, stále sa smeje a vždy je zamilovaný.
Keď Arthur vojde, Lolo opravuje pneumatiku a spieva si.
Každá z postáv, ktoré Arthur stretá, ponúka svoju vlastnú odpoveď na to, čo je to báseň a kde ju možno nájsť. Opravár bicyklov Lolo mu odpovedá:
- Báseň je, Arthur, keď si zamilovaný a v ústach máš nebo.
- Aha... Dobre, hovorí Arthur.
Arthur pokračuje na návštevu do pekárne, kde sa pýta pani Roundovej, čo je to báseň. Pani Roundová mu vraví:
- Báseň? O tom veľa neviem.
Avšak poznám jednu a tá je horúca ako čerstvý chlieb.
Keď z nej odješ, vždy zostane trochu navyše.
- Aha... Dobre.
Arthur pokračuje k susedovi Mahmudovi, ktorý polieva každé ráno o 9 hodine svoje rododendrony. Dúfa, že mu Mahmud zodpovie na jeho otázku, čo je to báseň.
Mahmud odpovedá:
- Báseň je, keď počuješ tlkot srdca kameňa.
- Aha... Dobre.
Arthur sa zastaví doma, aby skontroloval Leona, ktorý vyzerá, že spí. Prichádza ku klietke a pýta sa kanárika Aristophanesa svoju jedinú otázku. Kanárik mu odpovedá:
- Báseň je, keď slová porazia svoje krídla.
Je to pieseň spievaná v klietke.
- Aha... Dobre.
Neskôr prichádza Arthurova babička a stretáva sa s tou istou otázkou, ako ostatní. Po dlhom premýšľaní chlapcovi odpovedá:
- Keď prevrátiš svoj sveter naruby, Arthur, dá sa povedať, že je opäť nový.
Báseň obracia slová, stavia ich hore nohami - a zrazu! - svet je nový.
Stará mama poradí Arthurovi, aby zašiel aj za svojim dedkom, ktorý "až príliš často píše básne namiesto opravovania potrubia".
- Báseň? Hovorí dedko, hladkajúc si fúzy, so znepokojeným výrazom v tvári. - Báseň, no... Báseň je to, čo robia básnici.
- Aha... Dobre.
- Aj keď to básnici sami nevedia!
Arthur, zmätený z toľkých rôznych odpovedí, vracia sa domov k Leonovmu akváriu. Díva sa na rybku ako spí schúlená pod kameňom medzi morskými riasami.
- Prepáč mi, Leon, nenašiel som báseň. Všetko, čo viem, je toto:
Báseň,
to je, keď máš v ústach nebo.
Je horúca ako čerstvý chlieb,
Keď z nej odješ, vždy zostane trochu navyše.
Báseň,
to je, keď počuješ
tlkot srdca kameňa,
keď slovami porážaš krídla,
je to pieseň spievaná v klietke.
Báseň
sú slová obrátené hore nohami
- a náhle!
svet je nový.
Na to Leon otvorí jedno oko, potom druhé a po prvý krát v živote prehovorí:
- V tom prípade som básnik, Arthur.
- Aha...
Zdroj: This Is a Poem That Heals Fish: An Almost Unbearably Wonderful Picture-Book About How Poetry Works Its Magic
Text a fotografie: Maria Popova
Autor knihy This is a Poem that Heals Fish: Jean Pierre-Simeón
Autor ilustrácií: Olivier Tallec
