Ciudad Juárez v mexickom štáte Chihuahua je jedno z najrýchlejšie rastúcich miest na zemeguli. A to i navzdory nelichotivému faktu, že bol vyhlásený za najnásilnejšiu zónu na svete mimo vojnových oblastí. Tu si zo štátov Zlatého Trojuholníka La Alianza Triángulo de Oro urobila narkomafia svoj pelech. Isté hlasy z politických kruhov sa vyjadrili, že kým sa gangy zabíjajú medzi sebou navzájom a krvavé jatky prebiehajú bez ujmy na životoch civilistov, dá sa to ešte tolerovať. Toto sa však vymklo spod kontroly. Prvé dva tohtoročné kvartály registrujú sedem tisíc mŕtvych. Od roku 2006 štatistiky úmrtnosti vykazujú takmer štvornásobok. Vojnu spustil boj o teritórium dvoch najväčších rivalizujúcich gangov.
Sinaloa kartel, ktorý je dnes považovaný za najsofistikovanejší čo do prepravy, korupcie a informátorskej siete na čele s El Chapom odmietol platiť Juárez kartelu poplatok za prevoz svojho narkotovaru cez Ciudad Juárez v snahe mesto obsadiť, ktoré je kľúčovým spojovníkom na pohraničí s texaským El Paso. Tam sa distribučná sieť rozvetvuje do Texasu, Arizony, Kalifornie, Chicaga a New Yorku. Gangy si svojich členov regrutujú ešte v rannom veku. Sú to tínedžeri bez domova, zrazu konfrontovaní s ponukou novej perspektívy, ktorú bývalé vlády zanedbali. Súdržnosť kartelov je tým pevnejšia a neraz pripomína pokrvné rodiny. Regrútovi, ktorý je vlastne nájomným vrahom, sa hovorí sicario. Platia mu 200 USD týždenne nehľadiac na počet zavraždených obetí.
Za rozmach drogového obchodu v uplynulých rokoch je zodpovedná predovšetkým záhaľka bývalého prezidenta Vicenta Foxa. Uchytiť pevne opraty do rúk sa rozhodol jeho nástupca a terajšia hlava štátu Felipe Calderón. Do postihnutých oblastí vyslal doposiaľ 45000 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Bohužiaľ, vendety medzi jednotlivými gangami a políciou zasahujú i životy nevinných civilistov. O to šokujúcejšie sú obvinenia zo spolupráce so Sinaloa kartelom, ktorým Calderón musí zo všetkých strán čeliť. V máji tohto roku prišla rozhlasová stanica National Public Radio (NPR) s tvrdením, že Calderónova vláda pomohla Sinaloa kartelu prevziať kontrolu nad Juárezom a odstaviť konkurenčné zločinecké organizácie, najmä La Lineu, ktorá bola vetvou Juárezovho kartelu. V jednej správe cituje bývalého policajného veliteľa, ktorý tvrdil, že pre Sinalou pracovalo celé oddelenie. Ďalší bývalý policajný veliteľ dosvedčil, že kartel podplácal armádu a federálnych agentov, aby získal kontrolu nad regiónom. Edgardo Buscaglia, profesor práva a expert na organizovaný zločin, sa vyslovil, že Sinaloa sa stala jasným víťazom medzi súperivými skupinami, čo malo za následok, že nadobudla väčšiu ekonomickú moc a tým aj prostriedky na zvýšenú korupčnú činnosť väčšieho rozsahu. Výsledky prieskumu NPR, ktorá analyzovala tisícky správ o zatknutí a prepustení narkodelikventov a páchateľov podozrivých z prepojenia na organizovaný zločin, mieria na to, že od decembra 2006 až do mája 2010 Calderónova vláda nepostihovala Sinalou rovnako tvrdo ako iné kartely a zverejnila na svojom portáli pomer zatknutí: Gulf Zetas 44%, La Familia 15%, Beltran-Leyva 13%, Tijuana 12%, Sinaloa kartel 12% a Juárez kartel 5%. Hovorca vlády kontroloval a odvolával sa na pomer Sinaloa 24% a Gulf Zetas 27%. Podľa vyjadrenia bývalého investigatívneho žurnalistu môžu tieto údaje vlády zahŕňať i malých pouličných dílerov, pešiakov, ktorých NPR do svojho prieskumu nezahrnula. NPR ďalej informuje o 400 zamestnancoch v štátnej správe od lokálnych policajtov až po vojenských dôstojníkov, ktorí boli za posledné necelé štyri roky zatknutí pre spoluprácu s drogovou mafiou. Poukazuje na to, že všetky kartely infiltrovali miestne a štátne úrady. Najväčší úspech však ide na konto Sinaloi a organizácie Beltran-Leyvy, El Chapovho bývalého spojenca.
Magazín Reforma uviedol, že Sinaloa monitoruje cez sieť skorumpovaných federálnych agentov niekoľko letísk. Dokonca na jednom z nich v Mexiko City, ako uvádza, má aj svoju vlastnú halu. Gang vraj vie dopredu o pohybe policajných jednotiek, smere a počte hliadkových vozidiel. Pod palcom má mať i osem prístavov pre zásielky z Južnej Ameriky.
Olej do ohňa prilievajú i samotní politickí predstavitelia. „Calderónova vláda bojovala v mnohých častiach krajiny proti organizovanému zločinu, ale Sinaloi sa to nedotklo. Viem to. Som Sinaloačan. Moja rodina žije v Sinaloe. Je to, ako keby sme opilovali konáre stromu, namiesto toho, aby sme ho vytrhli aj s koreňom," povedal Manuel Clouthier, člen mexického kongresu. Na otázku, či vláda pristupuje zhovievavo k najväčšiemu kartelu v krajine odpovedá Clouthier starostlivo vyberajúc slová: „Verím, že nezvládnutie istého kartelu v istom štáte má dočinenia s korupciou a nedostatkom záujmu." Bodku za povážlivé výroky dáva texaský kongresman McCaul: „Prenikla Sinaloa do mexickej vlády? Absolutly. Prenikla do mexickej armády? Absolutly. Calderón bude mať čo robiť, aby vyhubil korupciu vo svojich vlastných radoch." Mexický prezident prešiel do protiútoku a poznamenal, že všetky obvinenia sú nepodložené a falošné a sú výsledkom nesprávneho vyloženia faktov istých záujmových skupín.
Bývalý americký tajný agent upozorňuje však na to, že Calderónovo počínanie môže byť jedna zo stratégií, ako najmocnejší kartel v krajine dostať pod kontrolu.
Zdá sa, že záujmy Strednej Ameriky majú so záujmami Mexika predsa len niečo spoločné. Uväznenie El Chapa alebo iných narkobarónov prináša so sebou riziko, že moc sa neprehľadne prerozdelí medzi viacero minikartelov a malých organizovaných skupín ďalej do štátov Strednej Ameriky, čo by znamenalo, že tento problém sa zase len presunie smerom k nim a susedné štáty by čoskoro stáli zoči voči ich novému El Chapovi, vyhlásil Michael Shifter, expert na analýzu taktík z centra Inter-American Dialogue.
