135. Dav veľkomesta
Vonku. Ulica – Praha – Deň.
Rušná ulica a na nej davy presúvajúcich sa ľudí.
136. V dave
Vonku. Ulica – Praha – Deň.
Julo a Mário sa predierajú davom veľkomesta.
137. Metro
Vo vnútri. Podchod-Praha-Deň.
Húfy ľudí nastupuje do metra, medzi nimi je aj Mário a Julo. Mário nastupuje do preplneného vagóna ako posledný. Pre tlačenicu ho privrú dvere. So zovretými perami napne lakte, podrží si ich a s námahou sa prešmykne dnu do vagóna. Dvere sa za ním pribuchnú a metro sa rozbehne. Na Jula hodí vyčítavý pohľad. Máriovi zazvoní mobil. Vo vagóne je taká tlačenica, že si ho z vnútorného vrecka bundy nemôže ani vybrať. Chvíľu sa s tým nervózne pasuje, až sa mu nakoniec podarí ho vytiahnuť. Mário pozrie na displej mobilu a vzápätí na Jula, ktorý stojí len meter od neho. Julo ihneď pochopí, že volá ich šéf. Mário prijme hovor.
Mário: Počúvam. – Zájdem za ním a dohovorím mu.
Mário dotelefonuje a začne sa baviť s Julom.
Mário: Máš si zapnúť mobil. Do piatka chce mať od teba na stole predbežnú správu k tomu novému prípadu. Čítal si vôbec ten spis?
Julo bez záujmu pokrúti hlavou. Metro zastaví na zastávke, ľudia vystupujú a nastupujú do vagóna. Metro sa rozbehne. Mário prehovorí na Jula.
Mário: Odkiaľ berieš tú istotu, že tam naozaj aj bude?
Julo: Vieš čo má spoločné náš Bakalár s Charlesom Bukowskim?
Mário: Nečítam Bukowského.
Julo: Lásku k dostihom. Levarský spomínal, že stávkoval o dušu a nakompletku sa zadĺžil. Komu tečie do topánok, bude riskovať ešte viac. A kde inde ako na najväčšom dostihovom štadióne v stovežatej? (Viac o Bakalárovi v scéne: 97, 98, 100, 102).
138. Dostihy.
Vonku. Štadión – Praha – Deň.
Julo a Mário vystupujú po schodíkoch, ktoré vedú na veľkú tribúnu plnú fanúšikov. Ozve sa výstrel, kone s džokejmi vyštartujú z boxov a rútia sa po dráhe. Ľudia na tribúne vstávajú zo sedadiel, pokrikujú na svojho favorita, povzbudzujú ho. Julo s Máriom sa rozhliadajú po tribúne, vyzerajú Bakalára.
Mário: Budeš sa aj legitimovať? Nemáme tu žiadne právomoci.
Julo: To ale oni nevedia.
139. Kabínka
Vonku. Stávkový stánok – Štadión v Prahe – Deň.
Starší pánko predáva za okienkom v stávkovom stánku tikety. Julo predbehne ľudí postávajúcich pred stánkom a ukáže zamestnancovi pri okienku Bakalárovu fotku. Zamestnanec sa nevľúdne naňho oborí.
Zamestnanec: Hezky do řady.
Julo vytiahne svoj odznak a pricapí ho na okienko. Zamestnanec si odznak prehliadne.
Zamestnanec: Ptejte se.
Julo: Videli ste tu niekedy tohto muža?
Zamestnanec si nasadí okuliare, aby lepšie videl a obzerá si fotografiu.
Zamestnanec: Je mi povědomý. Myslím, že jo.
Julo: Stavil si u vás aj dnes?
Zamestnanec: Prosím vás, víte kolik lidí si tu dneska podalo sázku? Nejmíň dvě stě. Takovou paměť na tváře zase nemám. Kromě toho před hodinou jsem vystřídal mého kolegu. Sázet mohl taky u něj. Já být vámi, počkám si tu na něj při vyplácení výhry. Hop, nebo trop.
140. Vyplácanie výhry
Vonku. Stávkový stánok – Štadión v Prahe – Deň.
Pred stávkovou kabínkou postáva skupina ľudí. Julo s Máriom sa medzi nich zamiešajú, prechádzajú pomedzi nich a každého si obzerajú. Julovi padne do oka muž v mikine s kapucňou na hlave, myslí si, že by to mohol byť Bakalár, a tak ho odzadu chytí za plece, muž s kapucňou sa strhne a otočí k Julovi. Julo teraz vidí, že to je neznámy mladý chalan.
Chalan: Co je vole?
Julo sa rozhliada ďalej a zachytí pohľad muža v šiltovke a tmavej bunde stojaceho v rade ďalej vzadu. To je Bakalár. Julo vyrazí k nemu. Bakalár sa okamžite zoberie a svižným krokom odchádza so sklonenou hlavou preč. Julo ide za ním.
