Načiahne sa na zadné sedadlo po nejakej fľaške, aby si dal glg na popravku, z kopy fliaš však zakaždým vyberie prázdnu fľašku, ktorú odhodí naspäť na sedadlo. Vystúpi z auta, zhlboka sa nadýchne a zahľadí sa pred seba ponad drôtený plot. V diaľke za plotom stojí zopár murovaných stavieb. Spoza chrbta začuje nejaký hlas.
Lesník: Horúco, však?
Julo sa mykne a otočí sa za hlasom staršieho pána v zelenej lesníckej uniforme s puškou na pleci, ktorý mu hlavou kývne na pozdrav.
Lesník: Vravím, že je horúco hneď zrána.
Lesník sa zadíva na oblohu bez mráčika, pravou rukou si nadvihne klobúk a pretrie čelo.
Lesník: Do večera sa ešte riadne zapotíme.
Julovi po nočnej pitke poriadne vyschlo v hrdle. Zamľaská jazykom a nasucho prehĺtne.
Julo: Nemáte trochu vody?
Lesník: Ale pravdaže. Len pite!
Lesník chotne vyberie fľasku vody z koženej tašky a podá ju Julovi.
Lesník: Tej je našťastie hojno.
Julo si priloží hrdlo fľaše k ústam a dychtivo pregĺga.
Lesník: Vy nie ste tunajší, však?
Julo si pretrie ústa a vráti fľašku lesníkovi.
Julo: Nie.
Lesník: Ja tu žijem odvtedy, čo ma nebohá mamička priviedli na svet. Nikdy by som nemohol tento kraj opustiť. Tu som sa narodil a tu aj posledný raz vydýchnem.
Julo: Pamätáte si ešte na rómsku osadu vo Vlčej Doline?
Lesník: Jój, to už je doba, čo ju zrovnali so zemou. Náhodou som bol pri tom. Prišiel bager s dvomi nákladiakmi a pustili sa do demolácie. Tí neboráci sa len bezmocne prizierali, ako im príbytky rúcali. Sotva si ich stihli vypratať.
Julo: Čo s nimi potom bolo?
Lesník: S osadníkmi? Starosta im dal náhradné bývanie na okraji druhej dediny. Postavil im tam unimobunky. Unúvať sa tam ale nemusíte. Zostala tam po nich len halda smetiska. V jednu zimu odtiahli preč.
Julo sa otočí k stavbám za plotom.
Julo: Čo sú to za stavby tam vzadu?
Lesník sa pozrie tým smerom cez ďalekohľad, zavesený na krku.
Lesník: Aaaach....to sú rekreačné chaty. Je to tam samý kváder a betón. Aspoň drevo mohli použiť. Len si povážte, uprostred toľkej nádhery postaviť takúto opachu. Veď sa podívajte sám.
Lesník núka Julovi ďalekoľad, ten si ho vezme a so záujmom si obzerá cezeň stavby.
Lesník: Mali ste to tu vidieť, ako to tu vyzieralo voľakedy. To vám bola krása. Vidíte ten tobogan pri najväčšom bazéne?
Lesník vystrie ruku a urobí ňou horizontálny polkruh.
Lesník: Odtiaľ až na samý koniec po ten hájik sa tiahol červený koberec vlčích makov. Celé to pole vyplienili. Dnes tam je trávnik a hostia sudcu Bella sa tam preháňajú na koňoch a hrajú pólo.
Keď Julo začuje meno sudcu Bella, ihneď spozornie. Bol to práve tento sudca, ktorý pred rokmi odsúdil Roka za podpaľačstvo s následkom smrti jeho rodičov a malej sestry.
Julo: Majú tam aj stajne?
Lesník: Ale kdeže, kone si zakaždým dovezú. Kone aj guľovnice. Na poľovačku.
Lesník zdvihne prst a začne sa ním hroziť.
Lesník: A to vám poviem, že to je tiež záhada, keď v okolitých chotároch je prísny zákaz loviť a jedine v tomto sa legálne pytlačiť môže.
Julo nevie odtrhnúť oči od ďalekohľadu, čo lesníkovi príde nápadné.
Lesník: Na takúto návštevu treba ale radšej chodiť ohlásený. Majú tám strážne psiská a tie veru nejednému nezvanému načali gate.
