Julo sa pokúša vlámať do chaty sudcu Bella, potme sa krčí pred dverami, zubami si pridržiava svietiacu baterku. Zámok sa mu podarí po chvíli otvoriť. Vojde dnu, svetelný kužeľ jeho baterky osvetlí najprv jelenie parohy nad zárubňou ďalších dverí, potom už behá po stenách a trámoch visiacich zo stropu veľkej miestnosti. Všade na stenách visia srnčie parohy rôznych veľkostí. Miestnosť je zariadená starým, ale útulnym nábytkom. Vedľa veľkej vešiakovej koženej steny, na ktorej sú zavesené čierne jazdecké prilby, je stojan s palicami na pólo. Julo prejde popri nich a v svetle baterky zbadá vitrínu so zbraňami, vykročí k nej. Drevená dlážka je pokrytá malými huňatými koberčekmi. Julovi čosi zavŕzga pod podrážkou. Baterku namieri na svoju nohu, ktorú odsunie z odratej kože uloveného diviaka s hlavou, ktorému pristúpil pysk. Príde k skleným vitrinám a baterkou si svieti na guľovnice uložené v nej. Odtiaľ sa presunie do malej miestnosti s pracovným stolom z tmavého dreva. Na stole neleží nič. Pod pracovnou doskou nahmatá šuflík. Zalomcuje ním, aby ho tvoril, je však zamknutý. Vyberie z vrecka spinky, aby otvoril zámok. Žiadny zámok na šuflíku nenájde. Rukami začne dôkladne ohmatávať šuflík zo všetkých strán. Zohne sa až pod stôl, aby čo najďalej dočiahol. Na spodnej strane šuflíka narazí na vypínač. Stlačí ho a šuflík sa vysunie. Za svetla ručnej baterky v ňom nahmatá starý notebook, vyberie ho, položí na stôl a zapne. Kým sa notebook spúšťa, Julo ešte raz ohmatá priestor v šuflíku a nájde CD v starom priesvitnom obale. Vloží ho do notebooku. Na obrazovke sa zjaví kolonka s výzvou na zadanie hesla. Julo chvíľku premýšľa a naťuká do kolónky Poľovačka. Na monitore sa objaví oznam „Nesprávne heslo.“ Julovi zavibruje mobil vo vrecku bundy, z vrecka vyberie jeden z tých najstarších modelov, s rozbitým displejom, na ktorom svieti meno Mário.
Strih do Máriovho bytu.
(Máriov byt. Spálňa-Bratislava-Noc.)
Mário v pyžamových nohaviciach drží pri uchu telefón, dojedá pizzu a prežúva. Jeho žena Helena leží na manželskej posteli, chrbtom opretá o vankúš pozerá TV.
Telefónny hovor s Julom.
Mário rozpráva s plnými ústami, sotva mu je rozumieť.
Mário: Uhmmm. To sa ešte nestalo, aby si zdvihol na prvý raz. Myslel som si, že tú pizzu ešte stihnem dojesť.
Mário prežúva, až sa mu guče robia za ušami.
Mário: Uhmmm.
Snaží sa rýchlo prehltnúť veľké sústo v ústach.
Mário: Bolo to tak, ako si povedal. Keď Angela obvinili z Mózesovej vraždy, on sa ujal jeho prípadu. Kauza sa ťahala rok, až Angela nakoniec zbavil všetkých obvinení. Ruka ruku myje, vlk vlka kryje.
Mário si vloží do úst posledný kúsok pizze.
Mário: Uhmmm. Máš ešte niečo?
Strih do rekreačnej chaty sudcu Bella.
(Vo vnútri. Rekreačná chata sudcu Bella-Vlčia Dolina-Noc.)
Julo sa zadíva na prázdnu kolónku pre heslo.
Pokračovanie telefónneho hovoru s Máriom.
Julo: Aj áno. Potrebujem meno najznámejšieho hráča jazdeckého póla na svete.
Strih do Máriovho bytu.
(Máriov byt. Spálňa-Bratislava-Noc.)
Mário zvierajúc medzi hlavou a ramenom mobil vezme si notebook, položí ho na posteľ a sadne si k nemu tak, že je otočený tvárou k TV. Začne googliť. (Detail na monitor notebooku a zároveň polodetail na TV obrazovku, na ktorej beží film No country for an old man – práve tá scéna, v ktorej hlavný hrdina objaví mŕtve telá mexických pašerákov drog, ktorí si medzi sebou vybavovali účty.)
Pokračovanie telefónneho hovoru s Julom.
Mário: Keby si mal internet v mobile, zistil by si si to aj sám. Ale najprv by si si musel vymeniť tú tvoju tehlu za nejaký novší model.- Načo ti to vlastne je?
(Polodetail na TV obrazovku v okamihu, keď do scény za šera vstupujú ďalší Mexičania, ktorí prišli na miesto masakry.) Mário vygoogli meno Adolfo Cambiaso a nadiktuje ho Julovi do telefónu.
Mário: Adolfo Cambiaso. Cecyl, Anča, Matej, Bianka, Irma, Anča, Sylvia, Oleg.
Strih do rekreačnej chaty sudcu Bella.
(Vo vnútri. Rekreačná chata sudcu Bella-Vlčia Dolina-Noc.)
Julo zadáva do kolonky na notebooku meno, ktoré mu Mário vyhláskoval do telefónu. Opäť sa mu na monitore objaví oznam o nesprávnosti hesla. Na prahu dverí sa objaví jeden zo Stafordov, ktorému Julo dal zožrať mäso s diazepamom. Usadený v kresle za pracovným stolom od strachu stuhne, z mobilu položenom na stole sa ozve Máriov hlas.
Mário: Máš to? A kde si vôbec? - Haló?!
Staford sa dotacká rovno k Julovi, priľahne mu topánku a začne mu ju olizovať. Julo od úľavy precitne a odpovie Máriovi do telefónu.
Julo: Musím končiť.
Julo položí mobil späť na stôl. Upriami pohľad na kolónku pre heslo a zadá do nej „Staford“. Monitor začne pracovať a načíta nahrávku z CD. Na obrazovke je vidno zvukovú stopu. Julo prejde prstom po dotykovej myši na notebooku a potvrdí play. Nahrávka sa spustí. Vystupujú v nej dva mužské hlasy, sudcu Bella a Angela.
(Prepis nahrávky)
Sudca Bello: Vymklo sa ti to z rúk. Tá tragická udalosť nevrhá dobré svetlo na Vlčiu Dolinu, ani na jeho majiteľa. Rozmyslel som si to. Dohodu ruším.
Angelo: Počkaj, nehovoríme o malom fľaku pôdy. Ide o päť hektárov. Dal som slovo, že ti urobím dobrú cenu. Povedzme, že by som vzhľadom na nové okolnosti zľavil rovných desať percent.
Sudca Bello: Nie zašlo to priďaleko.
Angelo: Čo sa stalo, stalo sa. Takto sme to neplánovali.
Sudca Bello: Ja som nič neplánoval.
Angelo: Ale vedel si, čo sa chystám urobiť. Následky musíme niesť obaja. Nemôžeš vycúvať.
Pauza.
Sudca Bello: Čo chceš?
Angelo: Nedá mi spať ten cigánsky fagan, čo sa teraz chladí vo vyšetrovačke. Keď sa dostane na slobodu a spojí si požiar s predajom pozemku, pôjde po nás oboch. Nie je to žiadne neviniatko, za ušami mal, ešte keď ho jeho mater kojila. Roko je divoch. Vezme pálku, čo s ňou hráš pólo a roztlčie ti čelné sklo na aute, keď sa v ňom vyberieš s rodinou na nedeľnú omšu. Smrť tých chudákov je nešťastná náhoda. Teraz ale treba zamiesť stopy a postarať sa o seba. Roka ľutovať nemusíš. Tým, že ho zašiješ, preukážeš spoločnosti len službu. Tak?
Pauza.
Sudca Bello: Urobím, čo treba.
Angelo: To som chcel počuť. – Ehm...ešte ti mám odovzdať pozdrav od Antona.
Sudca Bello: Ako sa má? Nevadí mu, ze Vlčia Dolina zmení zase majiteľa?
Angelo: Anton problémy robiť nebude.
Sudaca Bello: Vie o predaji?
Angelo: Iste.
Nahrávka dohrá. Julo sa zhlboka nadýchne a oprie sa do kresla. Z chodby od vchodových dverí sa po drevenej dlážke začne mihať svetelný kužeľ cudzej baterky. Julo vráti notebook naspäť do šuflíku a zatvorí ho. Opatrne si vyslobodí svoju nohu spod stafordovej ovisnutej hlavy s nepríčetným pohľadom a potichu sa presunie do druhej miestnosti, odkiaľ už pozoruje nie jeden, ale už dva lúče ručných bateriek, ktoré sa mihajú po chate. Vŕzganie drevených dosiek pod ťarchou ťažkej váhy. V izbe, do ktorej sa ukryl Julo, je veľký murovaný krb obložený kameňmi. Julo doňho nakrkne. (Detail ako pohľad do vnútra krbu, ktorý tvorí dosť široký komín na to, aby sa doňho zmestil človek.) Julo krb obíde a ukryje sa za ním. Kroky vo vedľajšej miestnosti silnejú. Lúč cudzej baterky sa približuje ku krbu. Škripot drobných prišliapnutých uhlíkov cudzou topánkou tesne pri krbe. Puknutie v kolenách muža s baterkou. Mihanie svetelného kužeľa baterky v krbe a vedľa neho. Kroky odchádzajúce z izby. Od vchodových dverí sa ozve hlas druhého muža s baterkou.
Druhý muž s baterkou: Požrali nejaké hríby. Nebudeme ich brať so sebou. Povedz mu len, nech si dá ten zámok konečne spraviť.
