Košťálovci na čele s Igorom obídu rad, predbehnú sa a postavia sa tesne pred okienko, za ktorým dve kuchárky nakladajú na taniere dukátové buchtičky. To neujde pozornosti staršej žene v bielom plášti – vychovávateľke. Príde k nim a pred všetkými ich pokarhá.
Vychovávateľka: A vy kamže? Nech sa páči, na koniec rady! Každému sa ujde. Jedla je dosť. Treba si len počkať.
Vychovávateľka krúti rozhorčene hlavou a Košťálovci sa zahanbene poberú na koniec rady. Ostatné deti poškuľujú po nich, škodoradostne sa škeria a navzájom si niečo šuškajú. Igor nenávistne zazerá.
22. Hlásenie večierky
Vo vnútri. Chodba - Detský domov Nezábudka - Večer.
Po vysvietenej chodbe idú dve deti z dverí do dverí a nahlas hlásia večierku.
Deti: Večierkaaa! Večierkaaa!
23. Zhasínanie svetiel
Vo vnútri. Detský domov Nezábudka - Spišské Vlachy - Večer.
(Záber zvonku) - V izbách detského domova sa postupne zhasínajú svetlá.
24. Marta
Vo vnútri. Izba pre vychovávateľky - Detský domov Nezábudka - Večer.
Margaréta a Marta si ustielajú postele.
Margaréta: S Igorom budú problémy. Ťažko si bude privykať.
Marta sa k nej otočí a zdvihne varovne ruku gúľajúc očami.
Marta: Zbohom, pokojné noci! Teraz, dcéra moja, budeš mať jedinečnú príležitosť pretaviť teóriu zo skrípt do praxe.
Margaréta: Vedela si, že majú ešte jedného brata?
Marta: No veď šesť detí na rómsku rodinu nie je zase až tak veľa.
Margaréta: Nebuď taká cynická.
Marta: Ja sa len snažím vidieť veci také, aké sú. Tomuto realistickému pohľadu som ťa nikdy nemohla naučiť. To si zdedila po otcovi. Aj on bol taký idealista a dobráčisko. Za dobrotu, na žobrotu. Aj tak pochodil. - A nechoď na mňa s tým, že Košťálovcom bude v jednej izbe pritesno. Čo si myslíš, ako doteraz žili?
Marta sa odvráti od Margaréty, natriasa vankúš a urovnáva plachtu.
Marta: Tí si od luxusu nemusia odvykať. - Okrem toho, mala som na výber? V celom domove je voľná jediná izba. Už terajší stav je nad náš rozpočet. Posledné týždne okresávam jedálniček, aby bolo vôbec na výplaty. A keď si pomyslím, aký problém bude s ich adopciou, v momente ma hlava rozbolí. Už teraz vidím, čo z nich vyrastie, keď pre nich nenájdem pestúnske rodiny.
Margaréta sedí sklesnuto na posteli oproti Marte, pohrúžená do spomienky na svojho mŕtveho otca.
Margaréta: Chýba ti niekedy?
Marta: Kto?
Margaréta: Otec.
Marta sa otázke zadiví, svojho muža, Margarétinho otca, veľmi milovala.
Marta: Prečo sa ma to pýtaš?
Margaréta: Ja lenže...nikdy ho nespomínaš. Odkedy sa Jerguš odsťahoval, chýba mi ešte viac. Ten dom zostal taký prázdny.
Marta: Aj tebe sa zdá, že je v ňom málo testosterónu?
25. Po večierke
Vo vnútri. Izba Košťálovcov - Detský Domov Nezábudka - Noc.
Svetlo mesiaca preniká do tmavej izby, kde sú ubytované Košťálove deti. Johanka, Julko, Adam a Dodo spia. Igor leží na chrbte a pozerá do plafónu, nemôže zaspať. Prehovorí k nemu Števo. (Rómčina)
Števo: (Igor, spíš?)
Igor sa robí, že nepočuje. Myslí práve na mamu a Roka - na to, ako by bol teraz rád s nimi.
Števo: (Videl si to veľké zrkadlo v kúpeľni? U Laciho by sme ho odpálili aj za sto korún.)
Igor naňho hrubo vyprskne.
Igor: (Sklapni, Lolo!)
Števo je dotieravý ako vždy a nenechá sa odbiť.
Števo: (Keby sa nám ho podarilo odmontovať aj s poličkou, možno by vycaloval aj stopade.)
Igor: (Zavri hubu, lebo ti na ňu nasolím!)
Igor sa otočí nabok tvárou k stene a po lícach sa mu kotúľajú veľké slzy.
