Nie však preto, že by vyšiel najavo jeho osobný vzťah k obeti. Nariadenie prišlo z Národnej kriminálnej agentúry, ktorá sa o zavraždeného začala zaujímať. Od nervov udrie rukou do bočnej steny výťahu. Keď z neho vychádza, takmer sa zrazí s vozíkom, ktorý tlačí do výťahu mladý muž v bielom plášti. Na vozíku je uložená mŕtvola prikrytá bielou plachtou.
67. Chodba
Vo vnútri. Chodba - Kriminalisticko-expertízny ústav - Deň.
Julo kráča chodbou vysvietenou žiarovkami, v ktorej panuje ponurá, ťaživá atmosféra. Všade cítiť smrť. Na konci chodby sú krídlové dvere, za ktorými je pitevňa. Na chodbe je ticho, počuť len jeho kroky.
68. Pitevná správa
Vo vnútri. Pitevňa - Kriminalisticko-expertízny ústav - Deň.
V pitevni nahlas vyhráva rezká populárna hudba. Na stole leží mŕtvola cudzieho človeka s otvoreným hrudníkom. Patológ v okuliaroch, bielom plášti a rukaviciach je k nej otočený chrbtom a pinzetou sa vŕta v krvavej mase, čo mu leží na podnose. Julo sa objaví medzi krídlovými dverami. Patológ zdvihne k nemu hlavu.
Patológ: Už ti to starý povedal? Neber si to tak. Dostal vizitu zhora. Ráčilo sa im prísť osobne. So zapnutým majákom! A to boli uňho sotva päť minút. Mohli aj zavolať, nie? Načo taký cirkus?
Julo si zahryzne do spodnej pery.
Patológ: Takto rýchlo ťa ešte neodstavili, mám pravdu? Čo narobíš, veľké ryby patria veľkým vodám. Nakoniec ti to môže byť jedno. Bol si ešte len na začiatku. Až tak si im to zase neuľahčil. Alebo si nebodaj niečo zistil?
Julo: Nie.
Julo prejde namrzený okolo stola, na ktorej je uložená mŕtvola. Príde k písaciemu stolu a očami na ňom hľadá Pištovu pitevnú správu.
Patológ: Hádam si nemyslíš, že ju nechám povaľovať sa na stole. Je v poslednej zásuvke. A nič z nej nevyberaj. Ešte dnes ju musím odfaxovať.
Julo siahne do zásuvky, vyberie z nej Pištovu pitevnú správu a začíta sa do nej.
Julo: Žiadne pomliaždeniny?
Patológ mu nevenuje pozornosť. Práve sa mu podarilo vybrať náboj z červenej masy na tácke, v ktorej sa po celý čas rýpal. Patológ sa úlovku poteší, naberie ho pinzetou a pozoruje v svetle lampy.
Patológ: Tohto tu za mnou odrovnala milenka jeho vlastnou guľovnicou – zásahom priamo do srdca. To ženy vedia! Vieš čo vypovedala? Vraj ho prichytila, ako ráno odchádza z bytu jeho manželky. Tssss...to sú tie vraždy z vášne.
Patológ vhodí náboj do malej nádobky, vezme tácku s krvavou masou a natiahne ruku k Julovi.
Patológ: Pozri sa, čo mu z neho zostalo!
Jula tieto reči vôbec nezaujímajú. Od Pištovej vraždy mu chodia po rozume len dve veci - kto zabil jeho brata a prečo. Nevnímajúc patológa opäť nadviaže na predošlú otázku.
Julo: Nenašiel si u Košťála žiadne pomliaždeniny?
Patológ: Čo? Nie. Proti jeho vôli mu nevytlačili ani len jebák na krku. Nekládol vôbec odpor.
Julo sa na okamžik zamyslí. ‚Prečo sa Števo nepokúsil brániť? Vedel o tom, že už nemá žiadnu nádej? Alebo ho nadrogovali?'
Julo: Ako dopadli toxikologické testy?
Patológ: Boli negatívne. Je tu ale niečo, čo si zaslúži pozornosť. Obeť mala na krku dve rezné rany ťahané zľava doprava. Prvý rez nebol taký hlboký, vrah ním tepnu len narezal, dorazil ju až na druhý pokus. Vieš, čo to znamená..
Julo: Vrah mal neistú ruku.
Patológ: Presne tak. Preto mu nôž priložil k hrdlu ešte raz a šmik. Ale tento raz pre istotu pritlačil. Použil nôž s krátkou čepeľou, najviac desať centimetrovú. Mohla by to byť malá lovecká finka. Ale krátku čepeľ majú aj armádne nože.
Patológ vidí, že s Julom nie je niečo v poriadku.
Patológ: Čo je s tebou?
