89. Výčitky od Margaréty
Vo vnútri. Obývačka – Julov a Margarétin byt – Noc.
Julo vojde do obývačky. Je mrzutý a znechutený z toho, čo všetko sa o svojich súrodencoch doposiaľ dozvedel. Margaréte o tom nič nepovie, veľa by sa vypytovala. A on sa o tom nechce okrem Mária s nikým baviť. Potrebuje len ticho a byť sám. Na Margarétu preto vyštekne.
Julo: Pobudíš celý činžiak.
Margaréta prestane hrať, trápi sa pre Jula, cíti, že ho stráca. Julo zamieri k baru s alkoholom, pomaly si nalieva vodku a hoci pozorne Margarétu počúva, nepovie jej na to nič.
Margaréta: Neznášam samotu a to ticho okolo mňa. Niekedy, keď nie si doma, pochytí ma to aj v noci a ja si musím zahrať. Dobre sa mi pritom spomína, ako sme spolu po večeroch hrávali. Býval si taký zanietený. Ako chlapec si utekal z družiny, aby sme mohli poobede čím najskôr začať s cvičením. A keď o desiatej večer nám začali búchať susedia, aby sme nerušili nočný pokoj, ty si im vzdorovito odbúchal naspäť.
Julo vypije pohár s vodkou jedným dúškom. V poslednom čase popíja čoraz častejšie a odkedy vyšetruje Števovu vraždu, začal piť ešte viac. Gény Julovho otca, ktorý bol tiež alkoholikom, sa prejavili.
Margaréta: Nalej aj mne! Čím viac mi naleješ, tým menej zostane pre teba.
Julo: Nezachraňuj ma!
Margaréta: Som tvoja matka! Nemôžem inak, keď vidím, ako ťa tá práca hrozne ničí!
Pri týchto slovách sa Julovi na polceste zastaví ruka, a hneď nato pohár dopije. Margaréta vstane a ide si naliať sama. Načiahne sa po fľaši, že si naleje, ale Julo ju predbehne a takmer jej vytrhne fľašu z ruky, naleje jej zo deci.
Margaréta: Nikdy predtým si nebol taký –
Julo: O tom sme už hovorili. Si len precitlivená.
Margaréta: – drsný a prudký.
Margaréta sa domnieva, že Julov problém s alkoholom sa prehĺbil preto, lebo zomrela Marta, Margarétina matka.
Margaréta: Máš pravdu, mala by som smrť Marty niesť statočnejšie. Ale strašne mi chýba. A nikdy by som si nebola pomyslela, ako veľmi bude chýbať tebe.
Julo sa zarazí a na chvíľku sa odmlčí. Nechce to Margaréte vyhovoriť, aby ju nezranil. Margaréta sa posadí na pohovku zvierajúc v rukách pohár.
Julo: Ako vlastne zomrel starý otec? Jeho smrť si nikdy nespomenula.
Margaréta poťažká v ruke pohár, pokrúži ním, až vodka v ňom utvorí malý vír a zadíva sa naň.
Margaréta: Miloval splavovanie. Utopil sa, keď zachraňoval prevrátenú plť s turistami na rozbúrenom Hrone. Jeho telo sa našlo až na siedmy deň – načaté od rýb. Mala som vtedy deväť rokov.
