(Môj preklad z nemeckej Torbergovej verzie)
Ephraim Kishon: „Prekročenie limitu"
Zvečerilo sa. Sedel som za volantom môjho osobného auta a uháňal som domov. Nato ma zastavil dopravný policajt.
- „Vaše papiere, prosím. Išli ste príliš rýchlo."
- „To je možné," povedal som. „Dokážte to."
- „Ako si želáte." A už ma ťahal k policajnému autu číhajúcemu na rohu ulice. V ňom sedel iný pán policajt, pred sebou zariadenie so všelijakými svetielkujúcimi gombíkmi, okrúhlymi meracími aparátmi, ručičkami, a ktovie ešte, akýchto čertovských prístrojčekov. Niet pochýb. Vbehol som do pasce počítačovej siete radarovej kontroly. Konečne som videl na vlastné oči, ako sa plytvá s peniazmi nás daňových poplatníkov. Ten druhý orgán verejnej bezpečnosti zavŕšil inšpekciu mojich papierov.
- „Vy ste spisovateľ? Tak to by ste mali ostatným napredovať vzorným príkladom a nie jazdiť ako šialenec."
- „Je mi ľúto, pane." Vedomý si svojho prehrešku, sklopil som oči. „Teraz, keď vidím, že ste vybavený radarom, ma to naozaj mrzí."
- „Teda, priznávate, že ste prekročili povolenú rýchlosť?"
- „Samozrejme, že to priznávam."
- „Prečo ste ju prekročili?"
- „Ponáhľal som sa. Veľmi som sa ponáhľal."
- „A prečo?"
- „Pretože mi oproti idúci vodiči nestihli dať zvyčajný varovný signál. Veď viete, dvakrát zablikať, znamená: Pozor, radar! Ale nikto nezablikal."
- „Je to snáď dôvod prekročiť rýchlosť?"
- „Isteže nie. Dovoľte mi však jednu poznámočku. Predstavte si, že jazdím už pätnásť rokov a dnes po prvýkrát som prekročil rýchlosť."
- „Boli ste dnes po prvýkrát prichytený, alebo ste po prvýkrát prekročili rýchlosť?"
- „Prekročil som ju po prvýkrát."
- „Ako to, že ste za tých pätnásť rokov ju nikdy predtým neprekročili, a zrazu dnes áno?"
- „Čistá náhoda. A teraz mi, prosím, udeľte tú blokovú pokutu. Ihneď ju vyrovnám."
- „Vy píšete knihy. Napadlo Vás už niekedy, čo by sa stalo, keby všetci vodiči prekročili povolenú rýchlosť? Došlo by k autonehodám. Túžite po tom, nejakú zapríčiniť?"
- „Ani prinajmenšom."
- „Prečo teda prekračujete rýchlosť, a k tomu ešte z nezodpovednej nedbanlivosti?"
Moja trpezlivosť naslúchať poučným prednáškam vrchnosti, už vypršala. „Spravidla je človek za takýto priestupok pokutovaný s 20 librami. Prosím, preukázali by ste mi tú láskavosť a dali mi konečne ten..."
- „Odkiaľ viete, že pokuta za prekročenie rýchlosti činí 20 libier, keď ste ešte nikdy neboli pokutovaný?"
- „Iní vodiči, ktorí boli za prekročenú rýchlosť pokutovaní, mi to povedali."
- „Dovolíte si, ešte niekedy tú rýchlosť prekročiť?"
- „To si píš, že áno," zreval som a rozopol som si gombíky na košeľovom golieri. „Tak často, ako budem chcieť. Znova a znova! Ja zrýchlim to prekročenie! Ja prekročím to zrýchlenie...!"
Oko zákona zvraštilo obočie. „Tak potom Vás nemôžem jednoducho nechať odísť s čírym varovaním, čo som pôvodne mal v úmysle. Tu máte blokovú pokutu za prekročenie rýchlosti."
A mravné ponaučenie príbehu: Najvyššia povolená rýchlosť sa neprekračuje.
