Ich obvinenie je prosté. Video znevažuje pamiatku obetí holokaustu. 89ročný otec umelkyne obhajuje dcéru a vysvetľuje, že tento tanec je oslavou prežitia a víťazstva nad zlom. A o tom, že i on má do toho čo hovoriť, svedčí i fakt, že sám bol väznený v nacistickom tábore smrti.
Je ale toto video skutočne takým odsúdeniahodným prešľapom? Po jeho prezretí uvádzam na zváženie zopár poľahčujúcich okolností, na ktoré prihliadnuť, by azda nebolo na škodu:
1. Hlavným aktérom je židovský starček, ktorý osobne zažil despotický režim v nemeckých kacetoch (pozn: KZ- Konzentrationslager). Do tanca ho pobádajú jeho vnúčatá, v ktorých, obrazne vyjadrené, pokračuje jeho život ďalej. Kritické reakcie by boli oprávnené až vtedy, ak by si sem prišli zahopsať náhodní návštevníci, ktorých antisemitská ideológia priamo nezasiahla.
2. Tanec sa nesie v radostnom, a predsa striedmom duchu. A preto neponúka žiadne tanečné kreácie ani bujaré provokatívne odviazanie sa, ktoré by narúšalo kódex pietneho miesta. Nejeden pozorný divák by v ňom mohol odhaliť dokonca i náznak skrytej symboliky. Rad piatich ľudí stojacich najprv vedľa seba, inokedy za sebou v strede so starým pánom, pripomína zástupy židov zoradených do jednej línie. Či opätovné snímanie tmavých závojov z hláv Kormanových vnučiek ešte pred zahájením tanca na začiatku videa, ktoré podľa literatúry môže, ale nemusí, odkazovať na odhalenie niečoho doteraz skrytého.
3. Výber piesne zapadá textovo do scenára. I will survive spieva Gaynor vo svojom hite.
4. Starček nosí vo videu na tričku nápis Survivor (teda Ten, ktorý prežil).
5. Pán Korman odľahčuje celú záležitosť tvrdením, že sa spolu s rodinou pred natočením sporného videa pomodlil za obete holokaustu.
Video sa končí dôvtipnou výpoveďou starčeka: „If someone would tell me here, then, that
I would come sixty something three years later with my grandchildren, so I'd say:
‚What you talking about?' (Smiech). ‚What you talking about?' So here you are.
This is really a historical moment..."
Krásne a dojímavé...
