Ak chceme o svete niečo zistiť, tak potrebujeme nielen fakty, ale aj ich interpretáciu. Nuž a interpretácia je vždy sieťou vzájomne podmienených významov, prostredníctvom ktorých sa snažíme pravdivo (v relevantných, často interdisciplinárnych kontextoch!) uchopiť procesuálnu previazanosť autentických faktov - čiže abstraktne hľadáme funkčné súvislosti a charakterové vzťahy bytostného procesu premien. A to je čistokrvná metafyzika, ktorú všetci vedci viac-menej (ne)vedome používajú (aj keď to tak nenazývajú, na čom vlastne ani tak nezáleží)... Problém je ale v tom, že („nediagnostikovaná") chybná metafyzika - keď v skutočnosti neviete, čo s čím a ako súvisí - vás vždy postaví mimo skutočnú realitu. A čím je veda fundamentálnejšia (pričom každý vedný odbor má svoju fundamentálnu úroveň, fyzika im nie je redukcionisticky jednostranne nadradená, je „len" komplementárnou súčasťou chápania celkovej podmienenosti bytia) a menej napojená na kontextuálne relevantné empirické overovanie, tým je väčšia pravdepodobnosť stratenia sa vo svete abstraktných špekulácií (aj keď sú tieto neautentické modely - v nekonečnom chaose výnimiek a obmedzení - poprepletané s mnohými reálnymi faktami). A preto si urýchlene musí zadefinovať jasné hranice toho, čo si môže dovoliť deklarovať ako poznanie...
V podstate by v budúcnosti filozofia ani nemusela existovať, keby vedci vedeli abstraktno-kriticky a najmä slobodne rozmýšľať - lenže na to zopár hodín filozofie na škole absolútne nestačí... A citovať či používať vedomosti (často značne vytrhnuté z relevantných kontextov) akýchkoľvek západných filozofov je takmer zbytočné, pretože nikto z nich nedosiahol poznanie skutočnej povahy ľudského bytia v celej jeho interdisciplinárnej komplexnosti (to, čomu sa hovorilo pr(a)vá filozofia a v čo už mnoho intelektuálov neverí a ešte viacej ich o tom zjavne ani netuší)...
Takáto „univerzálne všeobjímajúca pravda" nie je nekritickým ideálom naivných hlupákov, ale autentickou realitou ®evolúcie poznania (keď sa „neuchopiteľný" svet zrazu kauzálne spriehľadní). Prečo si myslíte (kto vám to nahovoril?), že neexistuje taká úroveň chápania sveta, ktorá vie principiálne vysvetliť akékoľvek prírodno-spoločenské javy? Teda jediný! obraz (model) sveta, ktorý rešpektuje akékoľvek fakty a ich kontextuálne vzťahy (čiže žiadne modelové výnimky či obmedzenia: buď viete ako svet funguje, alebo to neviete!). Samozrejme, že nikdy nebudeme vedieť o všetkých kontextoch (možnostiach, potenciách, tendenciách) vznikajúcich a zanikajúcich foriem, ale na zmysluplnú existenciu bezpodmienečne musíme poznať povahu fungovania a charakter vzťahov všetkých procesov naprieč všetkými úrovňami organizovanosti...
A jediným objektívnym vyjadrením bytostnej povahy AUTENTICKEJ REALITY je jej základný, nesubstančný princíp systemicky neredukcionistickej všeobecnej podmienenosti, z ktorého musí vychádzať celá vedecká koncepcia sveta (interdisciplinárna paradigma) a ktorý musí byť súčasťou akejkoľvek metodológie akéhokoľvek vedného odboru (na dnešnej úrovni poznania sa veda nikdy nezbaví základných existenciálnych otázok či existenčných problémov, nikdy neprekročí nezmyselnú hranicu všetkých dualizmov, nikdy nepochopí plne vedomú podstatu človeka a jeho skutočné „miesto vo vesmíre")... Je omnoho racionálnejšie a efektívnejšie pracovať s princípom všeobecnej podmienenosti - teda s kontextuálno-relativistickou kauzalitou - ako s myšlienkou hrubo idealizovaných zákonov, ktoré nikdy nemôžu zmysluplne vyjadriť alebo zachytiť multidimenzionálnu komplexnosť vzájomného podmieňovania sa fenoménov (prírodno-spoločenských javov)... Ak veda nebude rešpektovať toto autentické filozofické pozadie, nikdy nebude opisovať alebo uchopovať skutočnú realitu. A inteligentne ju spoluriadiť už vôbec nie...
Ak by neúnavní kritici mojich minulých blogov (mimochodom, od vzdelaného človeka vyjadrujúceho sa k základom fungovania ľudského bytia sa prirodzene očakáva, že rozumie textu obsahujúcemu zopár vo vedecko-populárnej literatúre bežne sa vyskytujúcich slovíčok neslovenského pôvodu) boli aspoň trochu zbehlí v podľa mnohých z nich zbytočnej filozofii, tak by poznali základné pravidlo „umenia interpretácie" - hermeneutický kruh (čo znamená, že ak chcete porozumieť celku, musíte rozumieť jeho častiam, a častiam správne porozumiete iba vtedy, keď rozumiete aj celku). Z toho vyplýva najmä toto: ak chcete racionálne interpretovať tieto „nepochopiteľné" texty, nemôžete si vybrať jednu alebo zopár viet a kritizovať ich z pohľadu svojho chápania sveta - pretože celý tento koherentný súbor nekonvenčných myšlienok je kritickým popieraním práve vášho (ne)chápania sveta (vašich nesprávnych alebo skreslených modelov, vašich obmedzených kontextov či chybne nastavených informačných filtrov)... Čiže doteraz ste vôbec (!!!) nepochopili, „o čo tu vlastne ide"... Myslím, že všetko podstatné už bolo dostatočne jasne povedané, teraz záleží len na (seba)vývoji vašej vlastnej zredukovanej inteligencie...
A ak niekto sebavedome oznamuje svetu, ako život v skutočnosti funguje, nemusí to hneď byť neoprávnená domýšľavosť, mohla by to byť napríklad v autentickej realite zakotvená úprimná snaha pomôcť v nebezpečných ilúziách blúdiacemu intelektu...
Čo je proti Tao - predčasne zaniká.
Lao-c´
